Ak neuspeje Le Penová, je takmer jedno, kto uspeje. Takto to vnímajú tí, čo chcú udržať európsky projekt pri živote, rovnako ako tí, čo si želajú, aby Le Penová zatrúbila do konečného útoku na Brusel.
Francúzske voľby sú skrátka jednou z nasledovanejších tohtoročných udalostí. Odkedy sa Veľká Británia rozhodla odísť, ich význam ešte vzrástol a nezmenšil sa ani úspechmi proeurópskych politických síl v Rakúsku a nedávno v Holandsku.
Lenže Francúzi si nebudú vyberať medzi Le Penovou a „hocikým iným“ a kritériá ich výberu budú zložitejšie, než aké bývajú titulky európskych médií. Budú to voľby o Európe, ale téma Európy ich rozhodnúť nemusí.
Prakticky každý z kandidátov, ktorí majú podľa prieskumov šancu na postup do druhého kola, sľubuje viac policajtov, niektorí sa predháňajú i v tom, o koľko zvýšia počet miest vo väzniciach. Prakticky každý z nich sľubuje zvýšené výdavky na obranu. Líšia sa len v tom, či ich chcú zvýšiť na dve percentá z HDP v rámci NATO, alebo rovno na tri percentá ako Le Penová, ktorá chce Francúzsko zo štruktúr NATO vytiahnuť.
Každý plánuje posilniť vonkajšie hranice Európy, Le Penová hovorí o hraniciach Francúzska. Samozrejme, spoločná európska hranica nemá zmysel pre političku, ktorá chce Francúzov vytiahnuť i z EÚ.
Na druhej strane, ani prekvapivý skokan týchto volieb, ľavičiar Jean-Luc Mélenchon, nie je sentimentálny. Sľubuje otvorenie európskych zmlúv a referendum o ich novej podobe – v prípade neúspechu rokovaní o zmluvách sľubuje zvážiť odchod z únie.
Ostrejšie sú rozdiely v ekonomike. Tam, kde centrista Emmanuel Macron sľubuje „mierny pokrok v medziach zákona“ a Mélenchon rýdzo socialistickú politiku, tam konzervatívny François Fillon plánuje opak: počnúc oddialením hranice penzijného veku cez predlžovanie pracovného času až po škrty v sociálnej politike.
Lenže Francúzi si nebudú vyberať medzi Le Penovou a „hocikým iným“ a kritériá ich výberu budú zložitejšie, než aké bývajú titulky európskych médií.
Le Penová tu korčuľuje krížom-krážom, vyberajúc si od každého niečo, čo by mohlo byť populárne. S rozdielmi v akcentoch: keď Fillon a Macron hovoria o obmedzovaní prisťahovalectva, citujú bezpečnostné dôvody, keď o téme hovorí Le Penová, hovorí o nacionalizme a apeluje na rasizmus.
Stávka na ľavicu nemusí byť pre Francúzov totožná so stávkou na EÚ a stávka na EÚ im môže zasa priniesť iné nepríjemné prekvapenia. Zdá sa však, že mnohí voliči beztak počujú na iné argumenty. Najmä na ten, podľa ktorého sa systémové strany už načisto zdiskreditovali a vhodnejšie je preto spoľahnúť sa na niekoho mimo systému.
Hoci túto hru sa, azda s výnimkou škandálmi zaťaženého Fillona, ktorý má celkom iné problémy, snažia s voličmi hrať všetci vedúci kandidáti, jasné je, že táto hra s veľkou pravdepodobnosťou posunie do druhého kola práve Le Penovú, ako jedinú nespochybniteľne protisystémovú silu. Výsledok druhého kola potom nebude záležať na nej, ale skôr na tom, kto bude jej súperom.