O tom, že si ho polícia vyzdvihla na rokovaní výboru Národnej rady, aby v jeho prítomnosti prehľadala jeho poslaneckú kanceláriu a zaistila tam prípadné dôkazy, písali okamžite všetky spravodajské weby a vedeli o tom ľudia vo všetkých zákutiach sociálnych sietí.
To je v poriadku. Nestáva sa obdeň, aby policajti hľadali v písomnostiach našich politikov dôkazy o výrobe extrémistických materiálov. Dôležité na celom škandále bude to, ako sa skončí, nie ako sa začal. Každý zlodej z galérky vie, že nie je podstatné, koľko výsluchov absolvoval. Podstatné je, či skončí pred súdom.
To, že fašisti budú prskať pri každom rutinnom výkone práva, je jasné. Jasné je i to, že každý taký výkon budú vydávať za dôkaz perzekúcie a politického útlaku: čiže za dôkazy všetkého toho, čo túžia v našom štáte zaviesť oni sami v prípade, že by sa raz dostali k moci. Kotlebova strana je v istom zmysle naša politická galérka. Vieme, že u nás existujú aj šialenci nacvičujúci v lesoch boj zblízka či obsadzovanie obývaných oblastí, často pod dohľadom profesionálov so skúsenosťami z reálneho boja. Vieme, že u nás existujú aj takí nacisti, popri ktorých je Kotlebova partia len slabý odvar: hranica medzi nimi je nie nepodobná tej medzi zlodejmi a podvodníkmi na jednej strane a skúsenými vrahmi na strane druhej.To však ešte nezmenšuje nebezpečnosť tých fašistov, ktorí dočasne prijali hru na parlamentnú demokraciu. Oni razia cestu tým druhým. Oni testujú náš systém a neustále sa pokúšajú posúvať hranice toho, čo si v ňom môžu dovoliť. Pri razii v ich straníckych priestoroch policajti sotva nájdu sklady nelegálnych strelných zbraní. Lenže ak by sa raz dostali k moci, tie skutočné sklady sa otvoria, na to môžete vziať jed.
Pochopiteľne, že kotlebovci zo seba budú vyrábať obete. Robia to už najmenej desať rokov. A čo?
Samozrejme, úlohou policajtov nie je riadiť sa politickými súvislosťami. Ich úlohou je zasiahnuť, keď vznikne podozrenie, že bol porušený platný zákon. Zákon zakazujúci hanobenie ľudí na základe ich pôvodu či náboženstva, aj zákon zakazujúci hlásanie nenávisti v našom poriadku existujú a sú ešte stále platné. Ak teda vyšetrovateľ dospeje k názoru, že na preskúmanie toho, či bol zákon porušený, alebo nie, je nevyhnutná prehliadka nejakých priestorov a prípadné zaistenie dôkazov, nemá na výber.
Policajt sa nesmie riadiť úvahami, či takou prehliadkou alebo výsluchom podozrivého náhodou nezvýši jeho populárnosť – v kriminálnej galérke rovnako ako v politike. V momente, keď sa naši policajti začnú riadiť úvahami na tému: komu čo politicky prospeje, budeme to tu môcť celé zabaliť.
Pochopiteľne, že kotlebovci zo seba budú vyrábať obete. Robia to už najmenej desať rokov. A čo? Zato môžu spokojne šíriť nenávisť, oslavovať nacistických vrahov a ich slovenských pomocníkov a vysmievať sa z našich ešte stále platných zákonov? A to bude potom komu a čomu na prospech?
Fašisti v parlamente testujú náš systém už dosť dlho na to, aby im konečne ukázal, kde sú hranice. Tie hranice sú napísané v zákonoch a strážiť ich majú policajti. Na to ich máme.