Menej bežné je, keď sa o to niekto pokúsi tak nešťastným spôsobom ako to urobil český prezident Miloš Zeman: rozhodnúť sa uprostred vládnej krízy prekryť problém ministra financií Andreja Babiša (i vlastný problém s nezvládnutou demisiou), omilostením doživotne odsúdeného dvojnásobného vraha, môže byť síce účinné, no nanajvýš riskantné mimikry.
Zeman síce „prehodil výhybku“ vo verejnej diskusii – namiesto toho aby sa hovorilo o odvolaní Babiša, ľudia teraz začnú riešiť milosť pre Kajínka – no v tomto prípade zašiel priďaleko.
Ani samotná hlava hlava štátu si však veľmi nepomohla. Prepustiť z väzenia nájomného vraha, ktorý navyše ušiel z prísne stráženej väznice, ľudia vnímajú ako stratu súdnosti a tento zvláštny druh švejkoviny mu určite politické body neprinesie.
Stačí si spomenúť na amnestiu Václava Klausa, ktorý na konci svojho funkčného obdobia šokoval verejnosť, keď svojim rozhodnutím umožnil dostať sa na slobodu viacerým osobám zapleteným do káuz týkajúcich sa závažnej hospodárskej kriminality a korupcie.
Ak sa proti tomuto Klausovmu kroku Zeman pred prezidentskými voľbami v roku 2013 jasne vymedzil s tým, že nebude udeľovať milosti s výnimkou striktne obmedzeného okruhu humanitárnych prípadov, tak prepustením ťažkého väzňa bez psychologického posudku a stanoviska väzenskej služby, svoj prísľub porušil.
Keďže nik netuší, čo sa deje v Zemanovej hlave, tak prezident ČR dokáže vždy prekvapiť. V tomto prípade to však zjavne prekombinoval.