Často nie pre vlastnú chybu, ale pre chybu či trestuhodnú nedbalosť niekoho iného.
Prezident Spojených štátov má právo vyžiadať si od podriadených akúkoľvek tajnú informáciu a v jeho právomoci je takmer každú z nich odtajniť. Donald Trump preto nespáchal protizákonný čin, keď sa pred svojou ruskou návštevou v Oválnej pracovni jednou takou informáciou pochválil.
Vo svojej snahe zapôsobiť na Sergeja Lavrova a Sergeja Kisľaka však zrejme prezradil niečo, čo USA poskytol iný spojenec. Prinajmenšom tak zničil vzájomnú dôveru, pretože išlo o informáciu, ktorú nebol splnomocnený poskytnúť ani len ďalším americkým spojencom. Nieto Rusom.
Trumpova obhajoba je chabučká. Áno, je pravda, že USA aj Rusko hlásajú boj proti Daéš ako jednu zo svojich vojenských priorít. Lenže minimálne v Sýrii sa táto zdanlivo spoločná priorita rozpadáva na navzájom protichodných taktických i strategických detailoch. Ak teda Trump umožnil Rusom spätne vysledovať zdroj, od ktorého informácia pochádza, dal im do rúk oveľa viac, ako iba poznatok o snahe Daéš zaútočiť pomocou laptopov na palube komerčných aerolínií.
Vo svojej fanfarónskej ľahkovážnosti kompromitoval zdroj, ktorý mu ani služobne nepodlieha. Každý iný človek okrem prezidenta by mal z toho vážne problémy. Trump, ktorý ohrozuje bezpečnosť nielen svojej krajiny, ale aj jej spojencov, z toho nebude mať nič.