Obrázkom z dovoleniek a nedeľných výletov konkuruje mizéria a podlosť. Mentalita davu, ktorý sa vždy rýchlo zhodne na tom, koho práve treba lynčovať a ktorý skôr či neskôr skĺzne na úroveň svojich najhlúpejších a najagresívnejších členov. Facebook môže pomôcť organizovať ľudí v boji za správne kauzy, práve tak však môže slúžiť extrémistom, byť miestom, kde fanatici a teroristi lovia duše. Denne sa ho pokúšajú využívať zvrátení jedinci, sadisti, pedofili, dokonca kanibali.
Britský denník Guardian sa v týchto dňoch dostal k stohom interných pomôcok, manuálov a inštrukcií pre moderátorov diskusií, ktorými sa Facebook snaží „vyčistiť scénu“ a čeliť kritike zo všetkých strán. Ako pritom Guardian príhodne konštatuje, vidno, že Facebook sa pokúša opravovať auto za plnej jazdy.
Zásadná otázka dávno neznie, či by sa mala globálna sociálna supersieť obsahovo regulovať – uniknuté materiály dokazujú, že samotné vedenie firmy o tom nepochybuje. Zásadná otázka znie, kto by to mal robiť a na základe akých kritérií. Niektoré vlády vyhlasujú, že Facebook by mal podliehať rovnakým pravidlám, ako iné bežné médiá. Firma oponuje, že sama nie je médiom, len technológiou, ktorá prenos a šírenie myšlienok umožňuje.
Predstava, že Facebook bude čistý vďaka samoregulácii, v rámci ktorej bude komunita používateľov sama nahlasovať nepatričné využívanie siete podľa všeobecne pochopiteľných intuitívnych kritérií, je naivná. Je nezmyslom predpokladať, že dve miliardy ľudí všetkých kontinentov, krajín a kultúr budú zdieľať rovnaké predstavy o tom, čo sa patrí a čo nie. Navyše, paradoxne, ani to nevylučuje nutnosť jednotných pravidiel, na základe ktorých musia žiadosti užívateľov o vymazanie „závadných“ profilov či príspevkov posudzovať moderátori, ktorí jediní môžu následne fakticky zasiahnuť.
Problém sa môže zdať triviálny, keď je reč o sexuálnom zneužívaní, pedofílii či videách popráv a fyzického násilia. Stáva sa však takmer neriešiteľným, len čo ide napr. o sex ako taký alebo o extrémne politické názory. Predstavy o tom, čo je za čiarou a čo nie v týchto oblastiach, sú od Ázie cez Európu po Ameriku prakticky nezjednotiteľné tak, aby bol každý spokojný. A pokyny pre pracovníkov Facebooku to dosvedčujú: mnohé inštrukcie sú protirečivé a umožňujú rôzny výklad.
„Slovenský facebook“ nie je výnimkou. A práve tak, ako pre všetky „ostatné facebooky“, i naň sa vzťahuje to najhoršie: tak ako sa pre mnohých nešťastníkov stal náhradkou reálneho života, reálnych rozhovorov a sociálnych interakcií, pre celú spoločnosť sa stáva náhradkou reálnej verejnej diskusie a sociálneho dialógu. Spoločnosť uviazla v sieti. To sú škody, ktoré žiadne interné firemné smernice nenapravia.