Naozaj nás neporazia?

Čokoľvek sa odchýli od normálu a trpia pri tom ľudia, automaticky v našich mysliach zabliká: terorizmus. Bezdôvodný násilný čin vyšinutého jedinca... čokoľvek. A pod nápisom terorizmus automaticky bliká ešte podnadpis: islamský terorizmus. Alebo, ak sa snažíme byť korektní, islamistický terorizmus. Naše vnímanie sveta sa mení. Dielo fanatických násilníkov sa darí.

23.05.2017 15:40
debata (16)

Čo potom ešte, keď sa niekto odpáli uprostred návštevníkov popového koncertu, ako v pondelok večer v Manchestri? Polícia ešte nepoznala identitu útočníka, polovica planéty však už mala vo veci jasno. Nemusela počuť, ako útočník pred aktivovaním bomby po arabsky zakričal: Boh je veľký! Polovica planéty už vedela, kto to bol. A čo je najhoršie, polovica planéty mala najskôr pravdu.

Považujeme za úplne pochopiteľné, keď vydesená masa uteká z miesta atentátu nehľadiac na to, či pritom neubližuje iným, možno len trochu pomalším obetiam. Zranenia spôsobené panickým únikom z trhoviska, zo športovej z či koncertnej haly žiaden príčetný policajt nebude riešiť ani ako priestupok.

Sami sa porážame tým, ako vo všetkom ideme teroristom na ruku.

Lenže my robíme to isté aj pri plnom vedomí. Volíme si predstaviteľov, ktorí najviac rinčia zbraňami a majú najsilnejšie reči o boji dobra a zla. Presne podľa návodu džihádistických fanatikov, ktorí chcú podpáliť svet v mene náboženstva. Nikdy by nám nenapadlo zbúrať kostol, do ktorého sa chodil uisťovať o spravodlivosti svojej veci nejaký rasista, násilnícky nacionalista či psychopat vraždiaci v mene kresťanstva „potratových“ lekárov. Pri prvej zmienke o mešite však začíname kričať o bin Ládinovi, al-Baghdádím, al-Zavahrím a spol. A keď naše zbrane kade-tade vo svete mrzačia a zabíjajú civilistov vrátane detí, tvárime sa, že sme len ako tí vystrašení tínedžeri, utekajúci v panike z miesta nešťastia.

Len v minulom roku zahynulo pri 1¤400 teroristických útokoch vo svete viac ako 14-tisíc ľudí. Prvú päťku štátov v počte útokov i obetí tvorili Irak, Afganistan, Nigéria, Pakistan a Sýria. Rovnako, ako ju tvorili rok predtým a ešte predtým. Chceme tým ľuďom tvrdiť, že si za to môžu sami, pretože väčšinou majú práve to náboženstvo, ktorým sa zaklínajú ich vrahovia?

Po útoku ešte prevládal vo Veľkej Británii duch účasti a spolupatričnosti. Len čo sa predvolebná kampaň opäť rozbehne, všeličo bude inak. Okolnosti budú priať tej zvláštnej zmesi izolacionizmu a militarizmu, ktorá na jednej strane odmieta prisťahovalcov a cudzincov, na druhej strane považuje za prirodzené, že desaťtisíce domácich vojakov „pôsobia“ najmenej v osemdesiatich krajinách všelikde po svete. Úvahy nepredžuté politickou propagandou a nepoplatné davovej hystérii budú označované v lepšom prípade za naivné, v horšom za antipatriotické a defetistické.

Zoči-voči odporným útokom, ako bol ten v Manchestri, máme vo zvyku vyhlasovať, že teroristi nás nikdy neporazia. A zatiaľ sa porážame sami tým, ako im vo všetkom ideme na ruku.

© Autorské práva vyhradené

16 debata chyba
Viac na túto tému: #terorizmus #Islamský štát #útok v Manchestri