Posledný klenot

, 24.05.2017 12:00

V roku 2005 podala Slovenská republika návrh na zaradenie slovenskej časti Karpatských bukových pralesov na zoznam svetového prírodného dedičstva UNESCO. Presnejšie, časti častí, pretože ide len o štyri časti územia, pre ktoré naša republika priznala najvyšší, absolútne bezzásahový stupeň ochrany.

Tri z nich sú v Národnom parku Poloniny, jedna vo Vihorlate. Celkovo predstavujú územie s rozlohou 5 766 hektárov s ojedinelou faunou a flórou. Ide o pôvodný les – život, aký z Európy a z väčšiny územia Slovenska zmizol už dávno. Drahokam v hore z plastu, drahocenná perla v mori atráp.

Teraz však Svetový fond pre ochranu prírodu aj komisia UNESCO poukazujú na to, že Slovensko nedodržiava bezzásahovú ochranu; v lesoch s dvestoročnými bukmi sa ťaží, poľuje, projektujú sa zjazdovky či lanovky. Hrozí, že pre toto hlúpe, provinčné zamieňanie pojmu ochrany prírody s lesným hospodárstvom Slovensko o miesto na zozname UNESCO príde. Prax totiž vyzerá tak, že zo sľubovaných 5 766 hektárov chránime len 1 900. Zvyšok je potenciálny raj pre finančné žraloky – ktoré, mimochodom, na rozdiel od zubrov či vlkov v tejto nedotknutej prírode autochtónne nie sú ani náhodou.

Čo s tým? Na Slovensku je stále bežné, že väčšina z nás, ale ani lesníci či úradníci na príslušných ministerstvách jednoducho nedokážu dôsledne rozlišovať medzi hospodárskym lesom a tou časťou prírody, ktorá robí z našej krajiny jedinečný a neopakovateľný klenot. Pristupujeme k nemu, akoby bol púťovou čačkou z plastu. A nepílime tak len staré stromy, ale hlavne konár pod sebou samými.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#UNESCO #Karpatské bukové lesy
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk