Najkonkrétnejším výsledkom stretnutia s prezidentom palestínskej samosprávy Mahmúdom Abbásom a izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom je konštatovanie, že izraelsko-palestínsky konflikt je „ťažko dosiahnuteľná výzva“, pre ktorú je však ochotný urobiť všetko, čo je v jeho silách.
Bohumilý úmysel. Lenže napriek tomu, že Trump, aj vďaka svojej príslovečnej „nevypočítateľnosti“, vlial do nekonečného príbehu novú nádej, výsledky rozhovorov nehovoria nič, čo by nebola len univerzálna vata. Ktorý politik by nehlásal mier?
Benjamin Netanjahu, ktorého vláda sa považuje za najpravicovejšiu v dejinách Izraela, prikladá asi zbytočne dôležitosť faktu, že Trump Svätú zem navštívil hneď na svojej prvej zahraničnej ceste.
Na februárovom stretnutí v Bielom dome Trump Netanjahuovi povedal, že ak to pomôže mieru, podporí cestu jedného štátu, čím spochybnil roky medzinárodného úsilia o dva štáty. To izraelská ultrapravica číta jasne ako nevyslovený súhlas s rozrastaním sa nelegálnych osád na Západnom brehu.
Lenže priveľkú dôležitosť zjavne vkladala i palestínska strana do toho, že na Netanjahuovu nevôľu vyzval Izrael na zastavenie kolonizácie.
Riešenie konfliktu zveril do rúk svojho zaťa Jareda Kushnera, praktizujúceho ortodoxného žida, čo veľa dôvery v Palestínčanoch nevzbudzuje, a za veľvyslanca USA v Izraeli vymenoval Davida Friedmana, známeho podporou kolonistov a odporcu dvojštátneho riešenia. Toľko zatiaľ bolo v jeho silách.