Podľa prieskumov naša spoločnosť nie je orientovaná ani silno prorusky, ani výrazne prozápadne. Dominantná časť občanov jednoducho nemá vyhranený postoj k tomu, kam máme patriť.
Možné vysvetlenie treba hľadať v tom, že hoci Slovensko bolo v dejinách skôr objektom než subjektom, v minulom storočí sme sa vcelku poľahky viackrát dostali na stranu víťazov a chýba nám historická skúsenosť, ktorú majú iné malé národy v strednej a vo východnej Európe. Tie za svoju existenciu museli tvrdo zaplatiť.
Kým ľudom v Pobaltí netreba vysvetľovať, na čo je im dobré členstvo v NATO, na Slovensku sa mnohí tvária, akoby sa nás žiadne bezpečnostné hrozby netýkali. Členstvo v EÚ a NATO je poistkou. Napriek všetkému, momentálne zažívame dobré časy. Lenže neujasnenosť našej geopolitickej orientácie nás môže dobehnúť.
Stačí si spomenúť na vyhlásenie Donalda Trumpa, že NATO je prekonané. Ak by nový americký prezident trval na svojich slovách, tak by sme sa razom ocitli v bezpečnostnom vákuu. Poľahky by sa nám mohlo stať, že skôr ako by sme sa stihli spamätať, tak by ho zaplnil niekto iný.
Preto už konečne prestaňme blúzniť o nejakej všeslovanskej vzájomnosti (vidíme, ako sa v praxi prejavuje na východe Ukrajiny) a neutralite (ktorú už prehodnocuje aj Švédsko) a buďme hrdí a zodpovední členovia západného klubu zabezpečujúceho našu kolektívnu bezpečnosť.