Vtip je však v tom, že aby odstrašujúca sila kolektívnej obrany naozaj pôsobila odstrašujúco, musí byť vždy zrejmé, že partneri to myslia vážne.
Podmieňovať vážnosť kolektívnej obrany výškou finančných príspevkov, ako to robí súčasný americký prezident, je hrubým nepochopením zmyslu celej aliancie. Príspevky na obranu boli a sú dobrovoľné. Ešte aj záväzok dosiahnuť hranicu dvoch percent hrubého domáceho produktu bol dobrovoľný. To nie je o tom, že sa niekto chce viezť na voze ťahanom inými. Je to prosté uznanie faktu, že ekonomické možnosti rôznych krajín sú rôzne, navyše meniace sa v čase (krízy verzus konjunktúry).
Donald Trump, ktorý opäť v Bruseli „upomínal“ partnerov na záväzok, ktorý dobrovoľne prijali, keď sa jemu o Bielom dome mohlo ešte akurát tak snívať, ukazuje, že netuší, o čo ide. Americká armáda nie je žoldnier, ktorého si Európa najala na strážnu službu a teraz mu dlhuje nevyplatenú mzdu. Aliancia je rovnako v záujme USA ako Európy.
Stabilná a mierová Európa je bytostným americkým záujmom, bezpečnostným aj ekonomickým. To nie je žiadna jednosmerná cesta, na ktorej stačí spočítať, kto má koľko vojačikov a vyrátať, „kto komu čo dlhuje“.
Trump, ktorý rečnil o „dlžobách“ európskych členov aliancie a článok päť ani len nespomenul, sa tvári ako podnikateľ, ktorému niekto nezaplatil za dodávky. Je však dosť pikantné, keď takýto tón nasadzuje niekto, kto sa sám hrdí tým, že neplatí dane a kto má za sebou históriu špekulatívnych bankrotov vyhlásených práve preto, aby nemusel zaplatiť ani cent svojim dodávateľom.
Ťažko o spoločnej obrane počúvať rečniť človeka, ktorý je schopný chvastať sa spoločnými tajomstvami pred treťou stranou. Ktorého spolupracovníci sú doma vyšetrovaní pre podozrenia o spolčení sa s cudzou mocou a je len otázkou, kedy vyšetrovatelia pošlú pozvánku aj jemu samému. Politika, ktorého bezpečnostné brífingy museli byť skrátené najprv na štyri a potom dokonca na jednu stranu a musí byť do nich pravidelne vsadené jeho meno, aby sa udržala jeho pozornosť.
Videozáznam, na ktorom Trump odhadzuje nabok čiernohorského premiéra, aby sa predral dopredu a tam mussoliniovsky odul spodnú peru a vystrčil bradu, nie je z rodu: „Každému sa stane, že sa občas strápni.“ Je to jedno z okienok do duše človeka, ktorý sa dostal vysoko nad svoje kapacity a svojím vlastným spôsobom sa snaží, aby to nebolo vidno. Pravdaže, je to vidno o to viac, ale o to tu teraz nejde. Ide tu o to, že s takýmito priateľmi naozaj nepotrebujete nepriateľov.
Európa však, žiaľ, nepriateľov má. Fakt, že na najsilnejšom arzenáli sveta dnes sedí v lepšom prípade trúd, v horšom zradca, pred nimi už zakryť nemožno. O to viac sa musí Európa zomknúť navzájom.