Hoci vyhliadky samostatného Slovenska vtedy neboli nijako ružové, katastrofické scenáre sa napokon nenaplnili. Tým, že pred Slovákmi stála obrovská výzva vybudovať v demokratickom prostredí vlastnú štátnosť, tak sa jej po úvodných mečiarovských excesoch chopili a s odstupom času môžeme povedať, že uplynulých 25 rokov bolo pre Slovensko „úspešným príbehom“.
Po ekonomickej i politickej stránke naša krajina nedopadla ani zďaleka tak zle, ako vtedy mnohí predpokladali a Česko postupne stratilo auru výnimočnosti. Zjednodušene povedané: rozdiely medzi Slovenskom a Českom nie sú dnes také veľké, ako si vtedy mnohí mysleli. V niektorých ohľadoch je dokonca Slovensko o krok vpredu.
Konkrétne, pokiaľ ide o našu európsku perspektívu. Dnes sú síce obe krajiny súčasťou únie, no na rozdiel od čoraz euroskeptickejšieho Česka sme súčasťou eurozóny a svoju budúcnosť spájame s jadrom EÚ.
Ako nesmierne dôležitá pre ďalší vývoj sa ukázala skúsenosť s mečiarizmom. Tým, že v roku 1998 sa podarilo zaktivizovať občiansku spoločnosť a spoločnými silami sa nám ho podarilo poraziť, Slovensko dospelo.
Následne sme sa tak stali imúnni voči niektorým postkomunistickými excesom, ktorými momentálne prechádzajú naši susedia v Poľsku a Maďarsku. Ak na jeseň zvíťazí v ČR Andrej Babiš a jeho hnutie ANO, tak Slovensko bude mať najnormálnejšiu vládu v rámci V4. Kto by to bol býval pred 25 rokmi povedal…