V politike sa občas stáva, že sa oddelí funkcia volebného lídra a predsedu strany. Je to však signál, že v strane nie je niečo v poriadku. Napríklad v minulosti to viackrát bez väčšieho úspechu urobila nemecká SPD. Nemusíme však po príklad chodiť až tak ďaleko – stačí si spomenúť na SDKÚ v r. 2010, keď predsedom bol Dzurinda, no volebným lídrom Radičová. Či takúto taktiku zvolí aj Sobotka, zatiaľ nevieme.
ČSSD už dlhšie čelí poklesu preferencií, Sobotkovo dlhé zvažovanie, ktoré vyústilo do pokusu podať demisiu celej vlády, ktorú následne zmenil len na odvolanie Babiša, svedčí o tom, že Sobotkovi chýba schopnosť sebareflexie. Zjavne precenil svoje schopnosti a teraz, keď mu tečie do topánok, nevie ako ďalej a bojí sa, že vina za volebný debakel padne na jeho hlavu. Preto pravdepodobne zvažuje svoj odchod.
Prepriahať však päť mesiacov pred voľbami nie je veľmi rozumné, ibaže by v zálohe čakal nový líder, ktorý by ČSSD dokázal potiahnuť hore. Už dlhšie sa špekuluje, že takouto osobou by mohol byť Josef Středula, predseda Odborového zväzu KOVO, ten však akékoľvek úvahy vytrvalo odmieta.
Jediným reálnym kandidátom na post lídra ČSSD tak zostáva Lubomír Zaorálek. Zmena na čele môže strane priniesť nový impulz, a čo je nemenej dôležité, prinúti Andreja Babiša zmeniť predvolebnú taktiku. Či to však bude stačiť na to, aby sa ČSSD prehupla nad 20 %, je viac ako otázne.