Ekonomické vyhliadky Európy sa zlepšujú. Klesá nezamestnanosť a zlepšujú sa aj hospodárske výsledky niektorých krajín považovaných za problematické. Nálady Európanov voči projektu spoločnej únie sa podľa prieskumov odrazili odo dna. I keď dopyt po referendách o zotrvaní v únii zostáva v niektorých krajinách naďalej relatívne vysoký, väčšina obyvateľov – a to aj tých krajín, v ktorých by chceli referendum – je za pokračovanie v členstve. V samotnej Veľkej Británii by dnes stúpenci brexitu prehrali. Angela Merkelová a Emmanuel Macron vystupujú ako obnovujúci sa nemecko-francúzsky motor európskej integrácie. Rodia sa finálne dohody o európskom obrannom fonde i menovom fonde. V pláne je posilnenie finančnej solidarity v rámci eurozóny.
Hoci ostrovní konzervatívci urobili hlúposť storočia, naďalej platí, že odchodom Británie stráca i únia. Hladký brexit je aj v našom záujme.
Samozrejme, vôbec nie je všetko prechádzka ružovým sadom. Nový francúzsky prezident sa netají tým, že je priaznivcom viacrýchlostnej únie, proti čomu nebudú namietať ani Nemci. Hoci „tlačenie sa do jadra“ vyzerá z nášho pohľadu ako dobrý program (vlastne jediný, ktorý má zmysel), v skutočnosti ešte nikto presne nevie, za akých podmienok by také jadro vzniklo a aké by malo vzťahy s „perifériami“. Nehovoriac o celkových politických nákladoch takéhoto vývoja.
Na európskom obzore je stále ešte dosť neznámych. Dôležité však je, ktoré neznáme už prestali byť neznámymi a stávajú sa pomaly, ale isto minulosťou. Vlna protieurópskeho populizmu prišla, vzdula sa… a nedokázala preraziť zábrany. Aspoň zatiaľ nie. Prezidentské voľby v Rakúsku, voľby v Holandsku i vo Francúzsku napovedajú, že hoci protieurópske sentimenty rozhodne nemožno podceňovať, únia má u svojich vlastných obyvateľov stále ešte šancu. Koniec koncov, fiasko Mayovej v predčasných voľbách sa dá tiež chápať aj ako odmietnutie tvrdého brexitu.
Určite k tomu prispel aj Donald Trump, ktorý na čele USA zavelil ústup z globálnej scény, čím pomohol urýchliť úvahy o EÚ ako samostatnom globálnom hráčovi. Vývoj v Turecku, kde Erdogan nastolil vládu silnej ruky. Vladimir Putin, ktorý svojou podporou protieurópskej krajnej pravice minimálne obyvateľom východnej Európy pripomína, že členstvo v únii pre nich zďaleka nemusí byť len otázkou ekonomických výhod.
Theresa Mayová ide rokovať s trochu inou úniou, než akú sa pred rokom Británia rozhodla opustiť. Slová európskych politikov o tom, že Briti si to kedykoľvek môžu rozmyslieť a budú vítaní, dnes znejú takmer blahosklonne. Nemýľme sa však. Hoci ostrovní konzervatívci urobili hlúposť storočia, naďalej platí, že odchodom Británie stráca i únia. Hladký brexit – ak už musí byť – je aj v našom záujme.