Krajiny ašpirujúce na členstvo v Európskej únii boli chytené do klepca dvoch lojalít: k západnej Európe, ku ktorej chceli patriť, a k Spojeným štátom, od ktorých očakávali obranné záruky. Napokon, najväčšia vlna rozšírenia únie k 1. máju 2004, keď sa k bloku pripojilo Pobaltie, krajiny V4, Malta a Cyprus, bola vtedy ešte vecou budúcnosti.
Kaczynski s Trumpom majú očividne totožný cieľ: ukázať prostredník „starej Európe“, ktorá sa Trumpa chystá privítať v Hamburgu o poznanie so slabším entuziazmom.
Nie je možné nevidieť paralely v konaní Donalda Trumpa. Ten si už stihol odcudziť spojencov v západnej Európe – najprv kšeftárskym postojom k systému kolektívnej obrany a naposledy opustením klimatického Parížskeho dohovoru. Tentoraz, v predvečer zasadnutia lídrov G20 v Hamburgu, sa Trump rozhodol „dať to na Rumsfelda“.
Jeho návšteva Poľska nemá iný význam, ako pokúsiť sa čo najviac rozšíriť trhlinu medzi vládami vo Varšave a v Berlíne. V tomto mu ultrakonzervatívna vláda Práva a spravodlivosti Jaroslawa Kaczynského pôjde rozhodne viac na ruku, ako mohla ísť v roku 2003 vláda Leszeka Millera Rumsfeldovi.
Kaczynski sa už vyslovil, že návšteva Donalda Trumpa je „veľkým úspechom Poľska, ktorý môžu Varšave závidieť v Londýne“. Isteže, vláda robí všetko preto, aby sa v Poľsku Trump cítil ako na mítingu svojich priaznivcov doma v Amerike.
Autobusy zvážajú voličov vládnej strany z celého Poľska a ulice sú oblepené adoračnými plagátmi. To by sa nepopulárnemu prezidentovi s krehkým egom v Londýne nemohlo stať. Tam ho očakávali demonštrácie s presne opačným posolstvom.
Z Bieleho domu avizovali, že Trump vo Varšave prednesie „zásadný prejav“ o Európe. Kaczynski s Trumpom majú očividne totožný cieľ: ukázať prostredník „starej Európe“, ktorá sa Trumpa chystá privítať v Hamburgu o poznanie so slabším entuziazmom. Môže mať však Trumpov odskok do Varšavy vážnejšie následky, ako je diplomatická nauzea, ktorú vyvolá v Bruseli a inde v Európe?
To bude závisieť od jednej otázky: či má americký prezident nejaký „európsky plán“, alebo pôjde naozaj len o masírovanie boľavého ega uprostred škandálov, vyšetrovania a chladného ohlasu, ktorý vyvoláva u svojich tradičných partnerov a spojencov.
Rumsfelda a spol. určite netreba preceňovať, koniec koncov výsledky irackého dobrodružstva hovoria samy za seba. Oproti chaotickej vláde prezidenta, ktorého jediným dlhodobým plánom je byť chválený a mať sa dobre, pôsobí spätne Bush junior ako gigant. Alebo aspoň ako politik, ktorý sleduje nejakú líniu – hocako pochybnú či pomýlenú.
Čo sa o Trumpovi povedať nedá. Jeho varšavský výlet sa môže nakoniec ukázať rovnako trápnou príhodou, ako keď vám niekto napľuje do polievky. Je to nepríjemné, ale ak je to jediné, čo dotyčný dokáže…