Od začiatku roka dorazilo k brehom Talianska 85-tisíc utečencov. Ide prevažne o ekonomických migrantov z Afriky. Chvíľu pobudnú na Apeninskom polostrove a vydajú sa hľadať šťastie na sever.
Po tom, čo sa zavrela balkánska cesta, je Taliansko opäť hlavnou vstupnou bránou migrantov do Európy. Ukazuje sa teda, že ploty na Balkáne majú predsa len nejaký zmysel – minimálne psychologický, lebo „tvrdá hranica“ ich odrádza vydať sa touto cestou.
To však nikto v Bruseli otvorene nepovie. Namiesto toho, aby Európska únia prijala v tejto oblasti jasné pravidlá, tlačí tento problém stále pred sebou. Pritom každému musí byť jasné, že si môžeme vybrať: buď budú kontroly v Brennerskom priesmyku (či kdekoľvek na vnútorných hraniciach Schengenu), alebo sa Európa začne konečne správať proaktívne.
To znamená, že lode EÚ začnú obracať preplnené člny s migrantmi už pri líbyjských brehoch. Čakať, že to za nás urobí tento v podstate nefunkčný štát, je naivné. Ak sa medzi potenciálnymi migrantmi začnú šíriť zvesti, že nemajú šancu sa do únie dostať, ich počet klesne. Navyše, je to oveľa humánnejšie, ako ich nechať zahynúť na mori.
V neposlednom rade sa tak predíde pravicovým extrémistom, ktorí začali verejnú zbierku a chystajú útoky na lode zachraňujúce utečencov. Ako nedávno vyhlásil premiér Fico: „Neexistuje žiadne ľudské právo žiť v EÚ a pracovať tam.“ Čím skôr to pochopia aj bruselské elity, tým lepšie.