Sledovať pomer cien a platov v čase v jednotlivých krajinách je veľmi zaujímavé. Česko sa najprv vzďaľovalo Slovensku, ale teraz sa to zase otáča. Zatiaľ je však vývoj v oboch krajinách relatívne podobný. Veľké veci možno vidieť pri porovnaní Slovenska, Maďarska a Poľska.
Poliaci sa mali v roku 2000 takmer o štvrtinu lepšie ako Slováci a v roku 2016 takmer celý svoj náskok stratili. Spravili politicky aj ekonomicky populistické a chybné rozhodnutia. Zadlžili sa, ale aj tak nepostavili kľúčové diaľnice. Neprijali euro, stratili zmysel pre rozpočtovú zodpovednosť a rozbili si verejné financie.
Politici sa tam snažili krátkodobo zapáčiť sa voličom, ale narobili namiesto toho dlhodobé škody. Poliaci majú toho dosť a v krajine narastá extrémizmus a vina sa nezmyselne pripisuje Európskej únii. Pritom eurofondy krajinu držia nad vodou, aj keď nie všetky sa vždy použijú účelne.
Našťastie sme neurobili fatálne chyby v zahraničnej politike. Členstvo v eurozóne nám dáva jasné mantinely a politici tak majú menší priestor na chyby.
Veľmi podobný príbeh ako v prípade doterajšieho vývoja v Poľsku prežívajú v posledných rokoch aj Maďari. Možno s tým rozdielom, že Maďari aspoň vybudovali kvalitné diaľnice. Zároveň v rokoch 2000 až 2006 sa im veľmi darilo, rástli rýchlejšie ako Poliaci a boli na tom dokonca v regióne najlepšie. A to najmä vďaka zahraničnému kapitálu. Zmena politiky však investorov vytlačila príliš rýchlo a bez náhrady.
Teraz má Maďarsko natoľko zlý imidž, že mnohé investície, ktoré sa v poslednom čase umiestnili na Slovensku, (Jaguar, Minebea, Amazon) o Maďarsku ani len neuvažovali.
Zmeniť to v Maďarsku šibnutím čarovného prútika nebude také jednoduché. Vedeli by o tom rozprávať aj Slováci, ktorí niekoľko rokov „žali“ úrodu zasiatu vládami Vladimíra Mečiara. Krajina divokou privatizáciou a politikou izolácie stratila niekoľko rokov.
Slovensko na tom aj preto bolo v rámci krajín V4 pri porovnaní platov a cien v roku 2001 najhoršie. To, že Maďarov máme teraz za chrbtom a Poliaci a Česi možno tiež budú o pár rokov za nami, je súhra viacerých vecí. Jednak ide o chyby našich susedov, ktorí sa populisticky a sebecky postavili k projektu jednotnej európskej meny, a druhá vec je naše napredovanie.
Aj na Slovensku sa udialo veľa chýb od školstva, cez zdravotníctvo až po pomalú výstavbu diaľnic. Našťastie sme však neurobili fatálne chyby vo vzťahu k zahraničnej politike. Členstvo v eurozóne nám dáva jasné mantinely a politici tak majú menší priestor na chyby. Euro pomáha investíciám a export krajinu ťahá dopredu.
Ak sa nám podarí predsa len urobiť dynamické zmeny v školstve, stabilizujeme zdravotníctvo, verejné financie, skrotíme daňové úniky a znížime dane a odvody pre zamestnancov, môžeme byť lídrom v regióne. Najdôležitejšia je politická stabilita a červená pre politických dobrodruhov a populistov, akých vidno čoraz viac v Maďarsku a Poľsku.