Zmenu mal priniesť balík eurofondov vo výške takmer 300 miliónov eur, ktorý bol určený na dlhodobý rozvoj zanedbávanej vedy a výskumu. O peniaze sa vyhlásila súťaž, no tí, ktorí ich najviac potrebovali, sa podpory nedočkali.
Univerzitám a SAV sa z balíka nedostalo nič, na čo promptne reagovali aj rektori listom pre ministra. Naopak, niektoré malé, súkromné firmy, ktoré sa prihlásili do súťaže, uspeli, aj keď je ich pôsobenie v tejto oblasti veľmi pochybné. Špekulantsky si zmenili svoje zameranie na „výskum“ presne v deň, keď sa súťaž vyhlásila, len aby splnili podmienky. Majú pár členov, minimum alebo žiadnych zamestnancov a ich zisky sú oproti získaným miliónovým dotáciám len zlomkom.
Čo robil minister školstva, keď vedel, že sa bude deliť taká veľká suma peňazí? Je predsa logické, aby stál nad ich prerozdeľovaním ako dozorca a zabezpečil, aby si na svoje prišli hlavne univerzity a výskumné ústavy, nie pochybný súkromný biznis roztrúsený po poštových schránkach sídliskových panelákov. Minister sa o budúcnosť krajiny, o vyspelosť jej vedy a výskumu nezaujíma asi tak, ako by sa mal.
300 miliónov je veľký balík, ktorý by mal bezpochyby skončiť hlavne v slovenskom školstve. Minister Plavčan by mal dohliadnuť na to, aby sa peniaze dostali primárne tam, kam majú. Do našich škôl a výskumných ústavov. Ide predsa o budúcnosť Slovenska a renomé našich škôl, nie o súkromné zisky špekulantov.