Jeho jednoznačnou snahou je zväčšiť úlohu politického islamu v spoločnosti. Vie, že revolúciu ani puč si nemôže dovoliť, lebo by mu prischlo označenie diktátor, a tak postupuje salámovou metódou.
Výsledkom tohto „plazivého“ prevratu však v konečnom dôsledku bude koniec demokracie v Turecku. Pod jeho vládou sa krajina mení na autokraciu, v ktorej niet miesta pre „nepriateľov“ režimu.
A tí nielenže musia byť zatvorení (a potrestaní), ale podľa najnovších plánov aj označení. Priaznivci Fethullaha Gülena, ktorým je pripisovaná snaha zvrhnúť súčasný režim, budú musieť povinne nosiť hnedé kombinézy.
Aj keď toto opatrenie vyvoláva asociáciu s nacistickým režimom, ktorý označoval Židov, novodobému tureckému sultánovi je to zjavne jedno. Hnedými mundúrmi zavŕši triádu priateľ – nepriateľ – verejný nepriateľ.
Erdogan už umlčal médiá, teraz sa snaží zlikvidovať opozíciu. Kam až v snahe upevniť si moc zájde?