Ak rozpočet v roku 2018 staví na nové diaľnice, v roku 2020 by mohli začať prinášať tieto investície výsledky. Rovnako je to aj v investíciách v oblasti školstva, zdravotníctva či vedy. Z roka na rok sa dá možno niečo zaplátať, ale spraviť niečo poriadne – na to treba dlhší čas.
Po rokoch konsolidovania verejných financií je rok 2018 šancou na rozvoj. Dosť bolo únavných úsporných pokrízových balíčkov, ktorými sa podarilo stabilizovať štátnu kasu. Prehlbovať treba pozitívne balíčky, relatívne plnšiu špajzu je škoda ešte viac plniť.
Hlavná otázka pre vládnych politikov by mala byť, do čoho investovať tak, aby to krajine prinieslo v budúcnosti ešte väčší úžitok.
Takže hlavná otázka pre vládnych politikov by mala byť, do čoho investovať tak, aby to krajine prinieslo v budúcnosti ešte väčší úžitok. Namiesto toho v čase, keď by mali vrcholiť prípravy rozpočtu na budúci rok, sa vládna koalícia dohaduje o nastavení vzťahov medzi politikmi. Či už ide naozaj o vzťahy, alebo sú v hre záujmy rôzneho druhu, tak či tak to môže ľudí len znechutiť. Nadbiehanie vlastným záujmom a politikárčenie sú zbytočné. Pre krajinu je dôležitejšia diskusia o ďalších ekonomických prioritách.
Schodok rozpočtu bol vlani 1,6 miliardy eur a na rok 2019 je naplánovaná nula. Hlavná otázka je, či potrebujeme takto výrazne znižovať deficit a dlh, keď v krajine chýba základná diaľničná sieť. Pokles dlhu je potrebný na vytvorenie vankúša pre prípadné zhoršenie ekonomiky a nútený rast deficitu v budúcnosti. Lenže ak dokončíme diaľnicu napríklad do Zemplína a oživíme čo i len jeden zaostalejší región, prípadnú krízu zvládneme ľahšie.
Zohľadniť pri rozpočte však treba viaceré pohľady. Makroekonóm bude tvrdiť, že treba šetriť, šetriť, šetriť, aby deficit bol čo najnižší. Sociológ povie, aby sa zvýšili sa dávky a platy. Politológ poradí politikovi, že ak počúvne len makroekonóma alebo len sociológa, v ďalších voľbách pohorí.
Rozpočet je kniha s dvoma polovicami. Zvyšovať príjmy možno najmä cez odhaľovanie daňových únikov, kde sa niečo spravilo, ale priestor je stále obrovský. Výdavky dávajú tiež veľa možností. Ak sa dokončia práce pre Jaguar, bratislavský obchvat či futbalový štadión v Bratislave, otvoria sa dvere iným potrebným výdavkom v regiónoch. Že by malo ísť najmä o nové diaľnice, povie v Zemplíne, Šariši, Novohrade či Gemeri asi každý.
Druhá vec, pri ktorej musia politici viac počúvať ľudí, sú sociálne dávky. Podmienenie dávok formou odpracovania si prác pre obec nestačí. Kto chce, prácu si momentálne nájde. Kabinet pri nízkych mzdách navyše odpúšťa odvody aj dane, a tak by vláda mala pritvrdiť a zvážiť napríklad chorvátsky model. Tam ľudia tiež poberajú sociálne dávky, ale pod podmienkou, že predtým pol roka pracovali.
Príkladov na Slovensku, keď sa niekto, kto sedí doma na dávkach, smeje tomu, čo pracuje, je stále dosť. Dávky musia byť adresnejšie, spravodlivejšie, inak nech sa časť z nich v štátnom rozpočte radšej účelne použije tam, kde financie treba viac, napríklad v škôlkach.