Po roku vládnutia si uvedomili, že koaličné spolužitie môže byť pre menšieho partnera (ktorý nemá žiadnu agendu, no má veľmi podobných voličov ako Smer) zničujúce. Poľahky sa môže zopakovať scenár z roku 2010, keď SNS vo voľbách stratila viac ako polovicu hlasov a o dva roky zostala pred bránami parlamentu.
Preto ten humbug, ktorým sa Andrej Danko všemožne snaží na seba upútať pozornosť. Ten, kto mu pošepol, že na voličov zneistených teroristickými útokmi v Európe by mohlo zabrať, ak by do ústavy presadil právo na nosenie zbraní, vedel, že niečo podobné nedávno v Česku presadil minister vnútra Chovanec. Tak prečo to neskúsiť aj u nás?
Danko má v rukáve dva tromfy. Hoci na Slovensku neexistuje obdoba americkej Národnej streleckej asociácie, poľovnícka loby má v našej politike značný vplyv. A keďže terčom je „zlý“ Brusel, ktorý sprísňuje držanie zbraní, takýmto krokom získa aj euroskepticky naladených voličov.
Ak by mal Andrej Danko skutočne „záujem vytvárať bezpečné prostredie“ na Slovensku, tak by namiesto takéhoto lacného populizmu hľadal zdroje pre armádu, políciu a tajné služby. Férové by bolo, ak by sa pokúšal presvedčiť ministra financií, že to nie sú vyhodené peniaze. On si však zvolil ľahšiu cestu, ktorá navyše z ústavy robí trhací kalendár.
Najhoršie na tom je, že Danko vytvára ilúziu, že vďaka novele ústavy budú môcť občania použiť zbraň na obranu krajiny. Nepriamo tak však podporuje činnosť rôznych polovojenských zoskupení, ktoré sa v posledných rokoch začali aktivizovať. Je preto oveľa pravdepodobnejšie, že namiesto bránenia vlasti sa poniektorí ocitnú pred súdom.