Koniec jednej éry

, 18.09.2017 22:00

Už túto nedeľu Nemci rozhodnú o zložení parlamentu. Podľa všetkého voľby opäť vyhrá Angela Merkelová, ktorej sa dlhodobo darí voličov presvedčiť, že voči nej nejestvuje alternatíva.

Najviac na to dopláca jej súčasný a pravdepodobne aj budúci koaličný partner – SPD. Vládne spolužitie s konzervatívcami sociálnym demokratom neprospieva. Nedokážu sa vymaniť z tieňa veľkej „Mutti“.

Pritom by sa mali čím pochváliť. Ich ministerke práce Andrei Nahlesovej sa podarilo presadiť jasne ľavicovú agendu – minimálnu mzdu aj odchod do predčasného dôchodku v 63 rokoch (od roku 2012 je dôchodkový vek v Nemecku 67 rokov). SPD však tieto veci nedokázala „predať“ voličom. Tak ako v prípade homosexuálnych manželstiev si úspech prisvojila Merkelová, ktorá pritom hlasovala proti nim!

Sme svedkami toho, že sa končí jedna éra, v ktorej na politickej scéne hrali zásadnú rolu sociálnodemokra­tické strany.

Nie je to však iba neobratnou taktikou a zlou komunikáciou, prečo SPD stále ťahá za kratší koniec. Príčiny neúspechu majú oveľa hlbšie korene. Kľúčové je to, že k strane, ktorá vždy obhajovala práva pracujúcich, sa robotníci čoraz viac obracajú chrbtom. Čo je však alarmujúce, proletársku štafetu od nej preberá xenofóbna AfD.

Podľa prieskumov podiel robotníkov, ktorí volili SPD, je takmer rovnaký ako v prípade CDU. Až 24% voličov AfD sú členmi odborov, zatiaľ čo v prípade SPD je to len 19%. Tá stratila z veľkej časti status strany obhajujúcej práva „obyčajných ľudí". Ešte horšie je na tom členská základňa, v SPD je iba 16% robotníkov, takmer toľko ako samostatne zárobkovo činných a ľudí v tzv. slobodnom povolaní. SPD sa tak zo strany pracujúcich stala stranou úradníkov a zamestnancov.

V podstate sa tak iba opakuje model, ktorý v susednom Rakúsku existuje už vyše 20 rokov, kde robotníkov oslovuje oveľa viac nacionalistická FPÖ, než tradičná sociálna demokracia. Rozdiel spočíva len v tom, že u našich susedov sa takýto typ populistickej strany presadil vďaka osobnosti Jörga Haidera, kým v Nemecku umožnila vznik protestnej strany až eurokríza, no skutočný impulz jej dodala utečenecká kríza.

Prieskumy naznačujú, že AfD sa v Bundestagu etabluje ako tretia najsilnejšia strana a podobne ako v Rakúsku FPÖ bude jazýčkom na váhach. Politická scéna tak bude viac fragmentovaná a časy, keď sa pri moci striedali červené a čierne vlády, sú definitívne minulosťou. Voľby sa tak do istej miery zredukujú na boj demokratov voči extrémnej pravici. Výsledkom budú ideovo nesúrodé „veľké“ koalície, z čoho bude, samozrejme, ťažiť „Alternatíva“.

Áno, stala sa chyba. A nie je to len tým, že Merkelová posunula CDU tak doľava, že napravo od nej vzniklo miesto pre AfD. Je to aj neschopnosťou SPD osloviť svojho tradičného voliča.

Sme svedkami toho, že sa končí jedna éra, v ktorej na politickej scéne hrali zásadnú rolu sociálnodemokra­tické strany. Nové alternatívy však namiesto nádeje, že svet urobia lepším, ako sa to kedysi darilo sociálnym demokratom, vyvolávajú skôr obavy.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Nemecko #Angela Merkelová
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk