V nedeľu však voľby opäť vyhrá. Ako je to možné?
V prvom rade jej pomohlo zavretie balkánskej trasy a dohoda s Erdoganom. Keď do Nemecka prestali prúdiť masy utečencov, voličské nálady sa upokojili. Čiastočne jej „helfol“ Trump aj brexit. Nemci sa vďaka tomu mohli presvedčiť, ako to dopadne, keď niekto volí tak hlúpo. Merkelová je pre nich stávka na istotu. No predovšetkým, podarilo sa jej voličov presvedčiť, že v súčasnom neistom svete práve ona predstavuje stabilitu.
Je to však stabilita relatívna a cena za ňu privysoká – v nemeckom parlamente budú po prvýkrát od vojny sedieť pravicoví extrémisti z Alternatívy pre Nemecko (AfD). Svojou nekonzistentnou politikou pri utečeneckej kríze práve Merkelová rozhodujúcou mierou prispela k tomu, že pôvodne euroskeptická strana chytila druhý dych. Komentátor Jakob Augstein to v Spiegli napísal úplne natvrdo: „Merkelová je matkou monštra.“
Pre krajinu, ktorá celú svoju povojnovú politiku postavila na vyrovnávaní sa s dedičstvom nacizmu, to bude ťažká rana. S hnedastou AfD síce všetci odmietajú spoluprácu, no jej prítomnosť v parlamente bude mať vplyv na nemeckú politiku postavenú na širokom konsenze. Večná kancelárka to nebude mať vôbec ľahké, pretože štandardné strany budú mať oveľa menší manévrovací priestor (strany „protestu“ Afd + Ľavica obsadia až pätinu kresiel).
Až teraz prichádza naozaj doba, keď hľadanie alternatív bude skutočne problém, lebo AfD žiadnou alternatívou nie je, no blokuje jej vznik.