Dôvod na sťažnosti môžu mať iba ak vo vládnom Smere, ktorý v týchto voľbách prišiel o kreslá štyroch šéfov samosprávnych krajov. Otázka iná je, kam by asi tak svoje sťažnosti mohli smerovať. K urnám prišlo takmer 30 percent voličov oproti zhruba 20 percentám spred štyroch rokov. Na jednej strane je to potešujúci údaj, ktorý sa dozaista okrem iného spolupodpísal aj pod drvivú porážku extrémistických kandidátov. Na druhej strane, účasť vo voľbách do samosprávnych krajov bola stále len zhruba polovičná oproti účasti voličov vo voľbách do Národnej rady. Namieste je preto istá opatrnosť pred prílišnými zovšeobecňujúcimi závermi.
Marián Kotleba neprehral len preto, lebo v Banskobystrickom kraji prišlo k voľbám o 80-tisíc ľudí viac, ako pred štyrmi rokmi. Prehral aj preto, lebo sám dostal o 30-tisíc hlasov menej, ako dostal v druhom kole minulých volieb na jeseň 2013. O výsledku teda rozhodla nielen bezprecendentná mobilizácia voličov (Banskobystrický kraj zaznamenal so 40 percentami jednoznačne najvyššiu účasť zo všetkých VÚC) a príkladné spájanie sa demokratických kandidátov, ale aj bezprostredná skúsenosť voličov s bašovaním krajnej pravice. Pokiaľ tí ľudia v sobotu rovno nehlasovali za niektorého z demokratických kandidátov, minimálne im už Kotleba nestál za to, aby sa k voľbám vôbec unúvali.
Pohorel aj druhý najvýraznejší kotlebovský kandidát na župana, Milan Uhrík v Nitrianskom kraji. Práve Uhrík s Kotlebom sú podľa predbežných výsledkov aj jedinými dvoma kandidátmi ĽSNS v rámci celého Slovenska, ktorí sa dostali do krajských zastupiteľstiev. Kotlebovcom teda okrem stávky na županov nevyšla ani stávka na masovosť, keď do zastupiteľstiev vo všetkých krajoch kandidovali desiatky svojich ľudí. Neúspech krajnej pravice v týchto voľbách je v spojení s vyššou účasťou najvýraznejšou dobrou správou: zdá sa, že hnedé nebezpečenstvo ešte dokáže vyburcovať aspoň tretinu všetkých voličov.
Smer v týchto voľbách stratil Žilinu, Trnavu, Košice a Prešov. Kreslá predsedov VÚC v týchto krajoch prenechal kandidátom spojenej pravicovej opozície. Tá navyše bodovala i v Bratislave, kde vyradila z hry nezávislého kandidáta Milana Ftáčnika, ktorého na poslednú chvíľu Smer podporil. Takýto výsledok strany, ktorá ešte minulý týždeň dominovala regionálnej politike na Slovensku, je jednoznačným neúspechom, a v Smere majú o čom premýšľať. Z technického hľadiska o tom, či bola zmena volieb z dvojkolových na jednokolové naozaj takým dobrým nápadom. Z politického hľadiska o tom, prečo, keď už táto strana zmenila voľby na jednokolové, nijako tomu neprispôsobila svoju predvolebnú stratégiu a tvárila sa, že o nič nejde. Na premýšľanie majú v Smere necelé tri roky, pretože, i keď zopakujeme, že parlamentné voľby mávajú dvojnásobnú účasť voličov a tomu zodpovedajúcu odlišnú dynamiku, stále platí, že pád zo šiestich krajov na dva je príznakom vážnej krízy.