Kraje bez hnedej

Slovensko v sobotu prispelo k politickej mape Európy tým najlepším možným spôsobom. Nástup krajnej pravice sa nekonal. Ukázalo sa, že stačilo, aby k volebným urnám prišlo slabých 30 percent voličov, a hnedý extrém bol vykázaný do patričných medzí.

05.11.2017 20:00
debata (9)

Zostaňme však nohami na zemi. Ani o polovicu vyššia účasť voličov oproti minulým voľbám do krajských samosprávnych orgánov nie je v absolútnych číslach vysoká. Stále je to ešte len polovica z bežnej účasti na parlamentných voľbách. Úspech je to teda relatívny. No i ten stačil na to, aby boli fašisti na úrovni regiónov aspoň nateraz vymazaní z politickej mapy Slovenska.

Hrozba Mariana Kotlebu v Banskobystrickom kraji vyvolala suverénne najvyššiu účasť voličov zo všetkých VÚC a pomkla demokratických kandidátov k spájaniu síl. Kotleba však prehral i preto, lebo sám dostal o tridsaťtisíc hlasov menej ako v druhom kole volieb župana roku 2013. Neporazili ho teda iba študenti vracajúci sa na Slovensko zo zahraničia kvôli voľbám, o ktorých hovoril víťaz Ján Lunter. Porazil sa i sám, pretože takmer polovica jeho niekdajších voličov zostala doma alebo volila niekoho iného.

Výnimočne dobrou správou je to, že extrémisti nielenže neuspeli v snahe získať kreslá županov, ale prepadli aj pri kandidovaní do krajských zastupiteľstiev. Kotlebova ĽS NS bude mať v nasledujúcom období na celom Slovensku oficiálne iba dvoch krajských poslancov: vodcu v Banskej Bystrici a jeho pobočníka Milana Uhríka v Nitre.

Ani o polovicu vyššia účasť voličov oproti minulým regionálnym voľbám nie je v absolútnych číslach vysoká.

Slovo „oficiálne“ v predchádzajúcej vete však nebolo spomenuté bez dôvodu: ďalším výsledkom volieb je totiž nebývalo vysoké percento nezávislých kandidátov zvolených do samospráv. Pri letmom pohľade medzi nimi možno vidieť mnohých tých, ktorí išli do minulých volieb ešte pod značkou SDKÚ a teraz sa nestali spoločnými kandidátmi pravicovej opozície. Stále je však dosť aj takých, čo okrem toho, že sa označujú za nezávislých, sú i politicky neznámi. Aj preto je pri hodnotení debakla fašistov predbežne namieste istá opatrnosť.

Novinkou týchto volieb je aj pád Smeru. Strata štyroch zo šiestich úradov predsedov samosprávnych krajov nie je čosi, čo by teraz mohli v Smere bagatelizovať alebo sa to pokúšať prekrúcať. Smer v Národnej rade presadil zmenu volieb župana z dvojkolových na jednokolové, lenže na jeho kampani v regionálnych voľbách sa to neodrazilo.

Vládna strana jednoznačne zlyhala najmä pri výbere kandidátov. Stávka na zotrvačnosť v podobe večných županov, ktorí kandidujú zas a znova, nevyšla. Najlepším dôkazom je zloženie krajských zastupiteľstiev: v každom zo štyroch krajov, o ktoré Smer prišiel, bude totiž najsilnejším poslaneckým klubom zoskupenie nezávislých. To nevypovedá ani tak o jednoznačnom príklone voličov k pravicovej opozícii, ako skôr o ich únave a rozčarovaní z dlhodobo nehybných smeráckych vôd.

Smer má tri roky na premýšľanie, ako sa vyhnúť podobnej katastrofe v parlamentných voľbách. My všetci máme tri roky na to, aby sme hnedý mor vyzametali aj z priestorov Národnej rady.

© Autorské práva vyhradené

9 debata chyba
Viac na túto tému: #voľby do VÚC 2017