Dokiaľ sa budú môcť tí, čo na to majú peniaze, beztrestne vymykať zo systému, dovtedy bude rásť chuť tých, čo na to peniaze nemajú, vymknúť sa zo systému nejako inak. Inak povedané, boj proti zneužívaniu daňových rajov by mal byť v Európe súčasťou boja proti nárastu extrémizmu.
Výhovorka športových či kultúrnych celebrít o tom, že nemôžu vedieť, čo s ich peniazmi robia nimi najatí profesionáli, je možná, ale neveľmi presvedčivá. Čo keby namiesto ukrývania peňazí v daňových rajoch nejaký ich právnik či účtovník financoval, povedzme, teroristov? Na to, aby sa človek staral, čo sa s jeho peniazmi deje, nemusí byť expertom na právne kľučky a offshore schémy. Ide o jeho peniaze.
Boj proti zneužívaniu daňových rajov by mal byť v Európe súčasťou boja proti nárastu extrémizmu.
Čo potom politici a podnikatelia (často oboje naraz)? Tiež im stačí poukázať na to, že ich účtovník niečo robil bez ich vedomia? Naozaj len účtovníci sú zodpovední za tých odhadovaných 60 miliárd eur, o ktoré ročne prichádza Európska únia v daňových rajoch? Vetu „Veľké peniaze znamenajú zlodejstvo“ apologéti systému nepochybne označia za komunistickú či anarchistickú propagandu.
V tom prípade však najväčšie esá tej propagandy treba hľadať v rebríčkoch Forbesu. Systematicky okrádaný tu nie je daňový úradník. Celebrity a firmy neschovávajú svoje príjmy pred zlým štátnym Leviatanom, ako to občas tvrdia vo svojej vlastnej verzii zbojníckych historiek. Okrádanými ste vy, keď vaše deti nemajú naporúdzi dobrú školu, keď ste odkázaní na zlé zdravotníctvo a chudobu v starobe, keď všetko, čo je verejné, chátra, zatiaľ čo súkromní zlodeji sa tvária ako spasitelia.
A keď vám tí istí zlodeji tvrdia, že máte prestať rojčiť a treba sa pozrieť realite do očí: takto to bude navždy a vašou povinnosťou je zadržať dych a vyraziť si do opasku zopár nových dierok.
Hipsteri z internetových firiem či Apple, ktorí užívajú výsledky verejného výskumu a premieňajú ich na svoje súkromné zlaté bane, z ktorých naspäť do verejného výskumu (napríklad) prenikne iba smiešne málo peňazí, ak vôbec nejaké.
Finančníci a podnikatelia, ktorí mudrujú o správnych sadzbách pre zdravú ekonomiku, zatiaľ čo sami pre seba si naordinovali nulové sadzby daní. Britská kráľovská rodina, celosvetovo ospevovaný či zatracovaný filantrop… Každá nová a populárna technická hračka, každý finančný dar na ušľachtilé účely, každé rozumné ekonomické opatrenie, ktorým sa kedy blysli, sú pervertované chamtivosťou, ktorú majú spoločnú.
Odhalenia ruských peňazí v internetových gigantoch, ktorí dosiaľ bagatelizovali útok Moskvy na minuloročné americké voľby, či ruských konexií ďalších ľudí z okolia prezidenta USA, sú zaujímavou bočnou líniou Paradise Papers. Hlavnou líniou však zostáva diera v systéme, na ktorú boli dosiaľ všetky záplaty malé. Čas tiká a čoskoro už žiadna záplata nepostačí.