Obraz troch najvyšších predstaviteľov štátu, ktorí sú odhodlaní postupovať pri obhajobe záujmov Slovenska spoločne, sa ani nie po mesiaci premenil na karikatúru troch zmrznutých bratov, ktorí si nedokážu prísť na meno.
Ak osadenstvo Prezidentského paláca tak strašne irituje osoba Miroslava Lajčáka, nech sa opýtajú iných dlhoročných diplomatov a bývalých ministrov. Napríklad Eduarda Kukana či Jána Kubiša. Na konzultovaní zahraničných výstupov vysokých štátnych činiteľov nebýva v slušných demokraciách nič nenormálne. Nestojí to za komentáre, nieto za verbálne prestrelky.
Tým skôr, ak je reč o takom prejave, aký predniesol Andrej Kiska v Európskom parlamente. O hĺbke myšlienok sa dajú viesť spory. Isté však je, že prezident nijako nevybočil z oficiálnej línie našej európskej politiky. Nepoškodil naše európske a euroatlantické vzťahy, naše meno, naše záväzky ani naše ambície. Slovenskí diplomati nemuseli po jeho prejave čeliť v zahraničí otázkam, ktoré by ich mali zaskočiť – i keď neboli s myšlienkami jeho prejavu oboznámení vopred.
Ak v prípade Prezidentského paláca možno ešte stále hovoriť o arogantných podriadených, v prípade predsedu Národnej rady hovoríme čisto o jeho osobe. Spôsob, akým sa Andrej Danko osopil na šéfa našej diplomacie za jeho vraj „nehorázne komentáre“, je ďalším dôkazom neutešenej pravdy: v prípade predsedu SNS a NR SR ide o politickú insitu porovnateľnú azda len so starým známym Jánom Ľuptákom. Líder SNS sa rád pasuje do roly jednoduchého človeka, ktorý v politike vystupuje so srdcom na dlani, realita však svedčí o arogancii a trestuhodnom zahrávaní sa s osudmi krajiny. Počnúc jeho účinkovaním vo vláde, respektíve vo vládnej koalícii, končiac hoci jeho stredajším prejavom v ruskej Dume.
Namiesto mediálnych odkazov a ďalších zbytočných prestreliek by mal predseda vlády iniciovať nové stretnutie najvyššej trojky v štáte.
Šéf nášho parlamentu svojim hostiteľom nič veľkolepé nenasľuboval. Našťastie, vzhľadom na svoju funkciu ani nemohol. Zato bol v ruskom parlamente, inak sa to nedá pomenovať, za koreňa. Žiadne prejavy priateľstva a snahy o dobré vzťahy nevyžadujú, aby sa predstaviteľ suverénneho členského štátu Európskej únie a NATO pred ruskými poslancami prežehnával a vyznával sa ako piatak na besiedke pod jedličkou. Ani aby sa v našom mene nedôstojne „pitvoril“ pred ľuďmi, na ktorých sa vzťahujú diplomatické sankcie, ktoré na nich uvalila (aj) naša krajina. Počnúc napríklad šéfom Dumy Viačeslavom Volodinom.
Hoci my si môžeme povedať, že Danko nám svojimi insitnými prejavmi o „slovanskom svete“ robil hanbu, inde v Európe nemôžu nevidieť ostrý nesúlad medzi tým, čo hovoril Andrej Kiska v Štrasburgu a Andrej Danko v Moskve. A možu klásť otázky, na ktoré naši diplomati pripravení nie sú.
Namiesto mediálnych odkazov a ďalších zbytočných prestreliek by mal predseda vlády iniciovať nové stretnutie najvyššej trojky v štáte. Nie kvôli ich spoločnému fototermínu, ale kvôli obrazu Slovenska, ktorý sa opäť podarilo rozostriť.