Slovenská smotánka

Prepustenie Pavla Ruska sa dalo čakať. Ovplyvňovanie svedkov už natoľko nehrozí jednoducho preto, lebo všetci tí dôležití už vypovedali a najmenej polovica z nich je tak či onak za mrežami.

21.11.2017 20:00
debata (7)

Poburujúce však bude, ak elektronický náramok bývalému televíznemu magnátovi a politikovi nezabráni v tom, aby sa vydal cestou Karola Mella kamsi do teplých krajín. To však už bude iný príbeh. To, čo ľudí poburuje tu a teraz, je celá táto história, nech sa na ňu pozeráme z ktoréhokoľvek kon­ca.

Celý Ruskov príbeh je smutnou sondou do života slovenskej mediálno-politicko-podnikateľskej smotánky na sklonku minulého storočia.

Nepríjemná je tu už osoba, ktorá tento prípad roztočila. Mnohonásobný vrah, zadávateľ a objednávateľ vrážd odsúdený na doživotie sotva vzbudzuje dojem, že sa rozhodol vypovedať, pretože sa v ňom pohlo svedomie. Na druhej strane, nie je jasné, čo by mohol Mikuláš Černák, ktorý sa už z väzenia tak či onak najskôr nedostane, získať tým, že potopí niekoho, s kým ho až doteraz nik nedával dohromady.

Pravda, okrem pocitu zadosťučinenia z toho, že keď už sa raz potopil on, strhne so sebou ku dnu každého, koho môže. A hádam ešte narcistickej túžby ukázať nám všetkým, aký bol dôležitý človek a akým dôležitým koniec koncov ešte stále je, ak má v rukáve naporúdzi takéto esá. Napokon z jeho vlastného vysvetľovania sa dá práve takáto či podobná motivácia vyčítať.

Čo potom hlavný obvinený? Ak by sa mala preukázať Ruskova vina, znamenalo by to dôležitý, hoci aj odporný poznatok. V slovenskej politike máme bohaté skúsenosti s rôznymi sociopatmi, ktorých predstavy o tom, ako by mala spoločnosť fungovať, hraničia so zločinmi proti ľudskosti. Skúsenosti máme i s prekračovaním zákonov v rámci boja o získanie či upevnenie moci. Preukázanie Ruskovej viny by však znamenalo dôkaz, že v slovenskej politike sa na vrchol môžu dostať aj „obyčajní“ gauneri, ochotní vraždiť v boji o bohatstvo.

Hnus však vyvoláva i verzia, s ktorou Rusko prišiel na svoju obranu. Nepopiera, že kontaktoval mafiánskeho bosa, iba tvrdí, že to nebolo preto, aby si uňho objednal vraždu obchodnej spoločníčky, ale preto, lebo sa uňho chcel informovať, čo je pravdy na chýroch, že, naopak, to ona si objednala jeho vraždu. Tak teda, nech sa páči, vyberte si verziu, akú chcete: zatiaľ čo masy kričali „Neberte nám Markízu!“, boj o vplyv v lukratívnej firme mal tak či onak prebiehať za asistencie výkvetu nášho podsvetia. Ktorý sa zhruba v tom istom čase producíroval po obrazovkách tej istej televízie ako celebrita: „chovateľ tigrov z Bystrice“.

Mimochodom, informácia Sylvie Volzovej, podľa ktorej by Rusko vynúteným prepisom jej podielu (a potom jej zavraždením) ešte automaticky nič nezískal, absolútne nespochybňuje obvinenie ako také. Pavol Rusko jednak mohol v snahe získať jej podiel sledovať nejaký komplikovanejší plán, jednak mu nemuselo ísť primárne o podiel, ale o vplyv (majetok by nasledoval).

V každom prípade je celý príbeh smutnou sondou do života slovenskej mediálno-politicko-podnikateľskej smotánky na sklonku minulého storočia. Smotánky, pod leskom ktorej presvitá zločin a ktorej vplyv sa dodnes celkom nestratil.

© Autorské práva vyhradené

7 debata chyba
Viac na túto tému: #prepustenie #Pavol Rusko #Sylvia Volzová