Najmä, aby nebolo raz oveľa horšie… Aby sme ešte na ten budúcoročný niekedy nespomínali v superlatívoch. Po sociálnej stránke je rozpočet víťazstvom rozumnej politiky. Zvolená bola určitá stredná cesta. Vždy sa dá, aby ľudia dostali ešte viac. Existuje však okolo neho tiež mnoho politických rizík, že štátna kasa skĺzne do neznáma.
Diskusia v parlamente ukázala aj to, ako na tom je Slovensko politicky. Súčasnosť tak naznačuje, že budúcnosť ostáva otázna. Opozícia totiž nenechala na rozpočte nitku suchú a trúfa si v budúcnosti vládnuť.
Zákon roka obsahuje veľký sociálny balík až za miliardu eur, ktorá sa má rozdeliť pre zamestnancov, penzistov i živnostníkov. Je pravdou, že doplatia na to veľké firmy, a to najmä v prípade zdvojnásobených príplatkov za prácu v noci, cez víkendy a sviatky. Fabriky však stále majú z čoho dávať. Na ilustráciu stačí jeden údaj. Slovenský podiel miezd na hrubom domácom produkte dosahuje 40 percent, kým v rozvinutých západných krajinách tento ukazovateľ bežne presahuje hodnotu 50 percent.
Rast miezd roky zaostával za zvyšovaním produktivity práce. Vo fabrikách platilo nepísané pravidlo: pracuj viac za menej. Teraz sa karta aspoň na časti územia obracia. Na západe republiky platy rastú aj dvojciferným tempom. Problémom ostáva juh stredného Slovenska a východ za Košicami a Prešovom. Tu sa situácia k lepšiemu obráti až po dokončení diaľnic, na ktorých nemožno šetriť ani cent. Práve diaľnice sú Achillovou pätou rozpočtu. Rozostavané úseky sú síce finančne pokryté, ale začína sa s výstavbou iba málo nových štvorprúdoviek.
Po sociálnej stránke je rozpočet víťazstvom rozumnej politiky, no existuje okolo neho veľa politických rizík.
Vláda sa nemôže vyhovárať na to, že sa v minulosti zanedbali projekty, nie sú vykúpené pozemky a po minutí eurofondov v štátnom rozpočte dostali prednosť verejní zamestnanci, penzisti či učitelia a tiež snaha o vyrovnaný rozpočet bez deficitu. Ten by sa pokojne mohol navýšiť a vďaka tomu financovať aj rozvoj infraštruktúry a ďalšie opatrenia, ktoré postavia dlhodobo na nohy ťažko skúšané regióny. Pri zrýchlenom vyvlastňovaní pozemkov pod obchvatom Bratislavy kabinet ukázal, že keď sa chce, tak sa dajú za pár dní zmeniť zákony, aby sa mohlo stavať. Takýto postup očakávajú ľudia oprávnene od vlády i v Gemeri, Šariši či na Kysuciach a Orave.
Súčasnú vládu neospravedlňuje fakt, že opozícia kritizuje všetko a hlava-nehlava. Ak sa buduje obchvat hlavného mesta, počuť z opozičných lavíc, že ho netreba. Ak sa zvýšia nočné príplatky, vraj sa tým nadmieru zaťažia firmy. Konštruktívnej kritiky bolo pri diskusii o rozpočte ako šafranu. A to je veľmi smutné a zároveň nebezpečné pre ďalší politický a následne aj ekonomický vývoj v krajine.
Slabinou rozpočtu sú stále privysoké výdavky na prevádzku štátu vrátane rozličných úradov. Byrokracia, korupcia i neefektívnosť ustupujú pomaly. Tiež chýba viac konkrétnych príkladov o tom, že by sa vymetali kúty a hľadali rezervy. Sociálny balík treba a je dobré, že prichádza, ale konečná známka sa dáva za všetko, nielen za jednu oblasť. Aj keď tá je veľmi dôležitá a ovplyvňuje celkový dojem.