Najzaujímavejšie je na tom to, že v Česku sa prakticky nič nemení. Vzhľadom na to, ako k výsledku októbrových parlamentných volieb pristupuje tandem Andrej Babiš – Miloš Zeman, o českej vláde rozhodne skôr druhé kolo prezidentských volieb.
Ak býva oligarchia definovaná ako vláda skupiny bohatých ľudí, potom je Česká republika technicky oligarchiou. Vládne bohatý podnikateľ, ktorý svoju hospodársku moc rozšíril o mediálnu a napokon politickú, aj bez poverenia parlamentom. Jeho spoločníkom je prezident, ktorý zastupuje záujmy ďalších bohatých podnikateľov a lobistov cudzích hospodárskych záujmov.
Obaja sa opierajú o svoju popularitu vo verejnosti a obaja odsúvajú nabok parlament. Ako už bolo skôr konštatované, menšinová vláda by nebola v Česku novinkou. Česká demokracia už zažila i vládu bez dôvery či vládu v demisii. Vždy to boli podenkové podniky, ktoré sa rýchlo skončili nejakým rozuzlením.
Ak býva oligarchia definovaná ako vláda skupiny bohatých ľudí, potom je Česká republika technicky oligarchiou.
Akým rozuzlením sa môže skončiť éra Babiša, z ktorého urobil Zeman premiéra ešte skôr, než sa aspoň formálne začal uchádzať o dôveru parlamentu? Novými voľbami, z ktorých by Babiš ako domnelá obeť parlamentného politikárčenia mohol vyjsť ešte silnejší, takže by sa snemovňa stala rovno pobočkou jeho podnikateľského impéria? Nehovoriac, ako by z takých volieb dokázal profitovať Tomio Okamura a jeho antisystémové hnutie.
Obvinenie z podvodu, ktorému čelí Babiš s podpredsedom ANO Jaroslavom Faltýnkom, je, samozrejme, vážna vec, no politicky je to ďalší obojsečný meč. Babiš na jednej strane tvrdí, že chce, aby ho parlament vydal na trestné stíhanie. Na druhej strane on sám i jeho mediálne kohorty robia všetko pre to, aby prípad Čapí hnízdo, ktorý vyšetroval Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF), v očiach verejnosti zahmlievali a predstavovali ako sprisahanie proti populárnemu politikovi. A jeho hnutie hlasuje proti jeho vydaniu. Uvidíme, dokedy ostatným parlamentným stranám vydrží odpor proti predstave vlády s trestne stíhaným premiérom. V utorkovom hlasovaní taká predstava ešte prekážala všetkým okrem samotného Babišovho ANO.
V každom prípade však taká predstava neznepokojuje Miloša Zemana, ktorý už skôr oznámil, že dá Babišovi aj v prípade vopred očakávaného utorkového neúspechu ďalšiu šancu. Síce s tým, že pred druhou designáciou bude musieť Babiš prezidentovi priniesť dôkaz o tom, že má v snemovni potrebných stojeden hlasov, zato však bez striktného určenia času, dokedy tak má urobiť.
Kľúčom tak môže byť druhé kolo prezidentských volieb, v ktorých Zemanov vyzývateľ Jiří Drahoš môže vymazať svoju stratu z prvého kola vďaka podpore iných, neúspešných kandidátov. Drahoš sám niekoľkokrát zdôraznil, že trestne stíhanému politikovi by zostavovanie vlády nezveril. Ak by sa to tak skončilo, potom Česku by možno v nejakej koalícii vládol kabinet ANO bez Babiša. Čo by taká rošáda znamenala pre definíciu oligarchie v praxi, to bude už námet na iné úvahy.