Ktovie, dokedy, hranica medzi komédiou a tragédiou býva často tenká. Obe strany sporu sa pritom tvária, že ich taká hrozba neznepokojuje.
Decembrové voľby, ktoré v Katalánsku vyvolal konzervatívny španielsky premiér Mariano Rajoy, vystavili účet jeho nepochopiteľne neústupčivej politike voči miestnym politikom. Nominálne síce zvíťazili prošpanielski liberáli Ciutadans (Občania), lenže väčšinu v tamojšom parlamente opäť ovládli separatistické strany. Nikoho, a najmenej Rajoya, preto nemôže prekvapiť, keď sa nový katalánsky parlament chystá zostaviť takmer navlas rovnakú autonómnu vládu, ako bola tá, ktorá minulý rok vyhlásila referendum o nezávislosti.
Katalánsko bude mať možno premiéra, ktorý chce vládnuť cez Skype, zatiaľ čo niektorí jeho kolegovia prostredníctvom spojok medzi väzením a parlamentom.
Rajoyove vyhrážky, že ak katalánski poslanci opäť zvolia na čelo autonómie Carlesa Puigdemonta zo strany Spoločne pre Katalánsko, Madrid nevráti Barcelone právomoci, ktoré jej na jeseň odňal, mali zrejme znieť ako hrozba. Pre separatistov to však bude skôr povzbudenie. Vôľu inštalovať do funkcie opäť Puigdemonta už stihli deklarovať Spoločne pre Katalánsko, Republikánska ľavica Katalánska i Kandidátka ľudovej jednoty, čo sú strany, ktoré majú v katalánskom parlamente väčšinu.
Komickú polovicu frašky netvorí španielsky premiér, ktorého minimálne polovica Katalánska nepočúva. Tvoria ju úvahy o tom, ako by taká vláda mohla fungovať. Puigdemont totiž momentálne prebýva v Belgicku spolu so štyrmi poslancami svojej strany. Vo chvíli, keď vstúpia na španielsku pôdu, hrozí im zatknutie a proces, ktorý čaká aj iných, už uväznených členov separatistickej garnitúry. Napríklad Puigdemontovu stranícku dvojku Jordiho Sàncheza, či jeho niekdajšieho vicepremiéra a predsedu Republikánskej ľavice Katalánska Oriola Junquerasa.
A tak sa lídri katalánskeho parlamentu zaoberajú otázkou, či vôbec môže mať ich autonómia exilového premiéra a ako by taká vláda pracovala. Na prvú otázku dáva väčšina právnikov zamietavú odpoveď: po protiústavnom referende a protiústavnej deklarácii nezávislosti by bola najskôr protiústavná aj vláda, ktorej premiér sa ukrýva v zahraničí pred zatykačom. Väčšina právnikov však nie sú všetci, a tak na rad prichádza druhá otázka. Puigdemont z Belgicka Katalánčanom odkazuje, že keď môže najmocnejší muž sveta Donald Trump komunikovať svoju politiku cez Twitter, nevidí dôvod, prečo by on nemohol vládnuť napríklad telekonferenciami. Mesiac po voľbách, ktoré mali byť riešením chaosu, vyzerá teda situácia takto: Katalánsko bude mať možno staronového premiéra, ktorý chce vládnuť cez Skype, zatiaľ čo niektorí jeho kolegovia prostredníctvom spojok medzi madridským väzením a barcelonským parlamentom. Ťažko však povedať, čo budú vlastne riadiť, keďže Rajoy vyhlasuje, že v takom prípade nedostane Barcelona späť svoje právomoci. Ako dlho im vydrží takáto hra nervov, je vo hviezdach. Rovnako, ako je vo hviezdach, či sa fraška opäť nezvrhne do niečoho vážneho.