Keď sa Richard Nixon pokúsil zmariť vyšetrovanie aféry Watergate vyhadzovaním ľudí z ministerstva spravodlivosti a ich výmenami za takých, čo budú lojálni prezidentovi, jeho vlastná strana sa postavila na odpor a urýchlila jeho pád. Keď Donald Trump diskredituje FBI a justíciu, aby zmaril vyšetrovanie súhry jeho volebného tímu s ruskými snahami ovplyvniť voľby 2016, republikánska väčšina hrá túto hru s ním.
To je hlavný rozdiel medzi dneškom a vtedajškom, ktorý môže viesť aj k dramaticky rozdielnym dôsledkom. Proti Nixonovi sa postavil systém. Za Trumpa sa systém rozkladá.
Voličská podpora súčasného prezidenta USA je rekordne nízka a vyhliadky jeho podporovateľov na znovuzvolenie v kongresových voľbách na jeseň sa zmenšujú. Sú to však odporcovia Trumpa spomedzi republikánov, ktorí jeden po druhom vyhlasujú, že sa o znovuzvolenie nebudú uchádzať, zatiaľ čo jeho komplici zostávajú. Rozhodli sa hrať spolu s prezidentom vabank, ktorého zakončením môže byť devastujúca porážka, ale aj výbuch systému, ktorý spoločne podkopávajú.
Carter Page, konzultant v ropnom biznise s aktivitami v Rusku a Strednej Ázii, sa v hľadáčiku FBI ocitol už roku 2013 v súvislosti s vyšetrovaním snáh ruských agentov naverbovať niekoho v New Yorku. Trump si vtedy ešte užíval svoju bulvárnu slávu a televíznu reality šou. FBI požiadala špeciálny súd o povolenie sledovať Pagea roku 2016, keď bol krátko súčasťou Trumpovho volebného tímu, a povolenie jej nielen udelili, ale ešte niekoľkokrát obnovili.
Nekompletné informácie povytŕhané z kontextu majú dokazovať, že FBI a ľudia z rezortu spravodlivosti konali v politickom zaujatí voči Trumpovi.
Memorandum, ktoré spísal šéf kongresového výboru pre tajné služby Devin Nunes, je štvorstranovým „výcucom“ z niekoľko desiatok strán dlhej žiadosti FBI o povolenie sledovať Pagea. Nekompletné informácie povytŕhané z kontextu majú dokazovať, že FBI a vysokopostavení ľudia z rezortu spravodlivosti konali v politickom zaujatí voči Trumpovi. Čo na tom, že ide o republikánov a v niektorých prípadoch o vlastných nominantov hlavy štátu. Deliacou čiarou v Trumpovej Amerike predsa nie je politika, ale osobná lojalita k prezidentovi, i keby mala znamenať prekračovanie zákona či zanedbávanie zákonných povinností.
„Memo ma totálne očisťuje,“ vyhlásil Trump cez Twitter víťazoslávne. Zaujatý a fakticky nesprávny kompilát pochopiteľne nikoho neočisťuje, pretože to môže urobiť iba riadne vyšetrovanie. Ide len o to, aby mohol Trump a jeho ľudia v Kongrese a vybraných médiách kričať, že je to politický komplot pre prípad, že budú výsledky vyšetrovania pre neho nepriaznivé. Po usilovnom diskreditovaní médií prišli teda na rad FBI a rezort justície. Podľa republikána Johna McCaina Vladimir Putin si môže mädliť ruky: Washington robí jeho prácu za neho.
Veru. Motívom ovplyvňovania volieb predsa nebola láska ruského lídra k nekompetentnému boháčovi, ani zlepšenie americko-ruských vzťahov. Motívom mohol byť chaos, aký dnes v USA vidno, a Trump mohol byť vhodnou postavou preto, lebo má na hlave maslo z čias, keď mu americké banky zabuchli dvere pred nosom a jeho ďalšie podnikateľské eskapády začali závisieť od ruských peňazí.