Zdá sa teda, že po období, keď strany u nás vznikali delením, prichádza nová éra, keď sa o líderský post v politických subjektoch uchádzajú ľudia, ktorí predtým neboli ani len ich členmi. Kresťanskodemokratické hnutie pred dvoma rokmi skončilo tesne pred bránami parlamentu a vo vedení nastalo personálne zemetrasenie, ktoré na čelo vynieslo Alojza Hlinu. Od jesene 2016 má KDH stabilné preferencie pohybujúce v pásme od 5 do 7 %. Predstava, že by hnutie potrebovalo nového lídra, ktorý svoje politické kvality meria hĺbkou svojho náboženského prežívania, vyvoláva skôr obavy. Nech už boli predsedovia KDH takí či onakí, teokrat nebol ani jeden z nich.
Oveľa väčšie obavy než Hlina by však mal mať Igor Matovič. OĽaNO bola vždy „prázdna nádoba“, ktorej obsah naplnil podľa svojho predstáv jej predseda. A tak sa vedľa seba v „jednom koši“ ocitli kovaní konzervatívci s liberálni aj ekológmi.
Tí prví menovaní by za normálnych okolností tvorili pravé krídlo KDH (napokon odštiepenci z NOVA sú v podstate „Čarnogurského deti“). Po odchode Viery Dubačovej a Ota Žarnayho k Miroslavovi Beblavému a avizovanej kandidatúre Vašečku, tak Matovičovi hrozí, že sa mu jeho „štvorčlenné hnutie“ vyprázdni úplne, lebo konzervatívci budú nasledovať „autentického kresťana“. Človek nevie, či sa má smiať, alebo báť. Najskôr oboje.