Napríklad aj preto, že ak chce Kiska v marci, čiže zhruba rok pred novou voľbou hlavy štátu, verejne povedať, že nekandiduje, bude to z hľadiska kampane pre iných kandidátov práve z toho tábora, ktorý ho najviac podporuje, dosť neskoro.
Nemusí byť pritom reč iba o reklame a bilbordoch, ktorými kandidáti pravidelne ignorujú zákon o volebnej kampani a jej financovaní (Kiska sám bol toho žiarivým príkladom). Reč je aj o tom, že rok je krátka doba na to, aby sa do verejného povedomia dostal niekto, o kom sa dovtedy v súvislosti s Prezidentským palácom neuvažovalo. Nehovoriac už o niekom, kto je prípadne širšej verejnosti zatiaľ celkom neznámy.
Andrej Kiska svojou neochotou jasne sa vysloviť blokuje oba politické tábory. Na jednej strane síce Robert Fico priznáva, že kandidovať za prezidenta bola chyba, ktorú nemieni zopakovať. Lenže výber nového kandidáta v Smere viazne práve preto, že ešte nie je jasné, kto bude o rok jeho hlavným súperom. Pre opozíciu je potom Kiskovo mlčanie celkom umŕtvujúce. Mená možných kandidátov síce padajú, dôverne či verejne, nikto však nechce nič potvrdiť, dokiaľ nič nepotvrdí Kiska.
Kiskovo naťahovanie času by dávalo politický zmysel iba vtedy, keby bolo vedomou stratégiou pred marcovým oznámením, že, ehm, so sebazaprením a tak ďalej… predsa ale kandidovať bude. Ak ale naozaj potvrdí, že na budúci rok odchádza za rodinou, v marci vypukne všeobecná horúčka: každý vyrukuje so svojím kandidátom a každý sa ho bude usilovať okamžite dostať do verejného povedomia.
Kampaň však v skutočnosti už dávno prebieha. Koalícia i opozícia sa usilujú urýchliť Kiskovo rozhodnutie tým, že o ňom začnú rozprávať skôr než on. Na Kisku zatiaľ v spriatelených médiách mieria patetické apely, aby si to predsa len ešte rozmyslel. Alebo sa do obehu púšťajú „šepkandy“ o tom, ako sa vraj Kiska s Ficom dohodujú, že jeden už nebude kandidovať a druhý odíde na Ústavný súd. Kampaň je v plnom prúde, akurát kandidátov ešte nikto nepozná.
Andrej Kiska svojou neochotou jasne sa vysloviť blokuje oba politické tábory. Nikto nechce nič potvrdiť, dokiaľ nič nepotvrdí Kiska.
Apropo. Ak je pravda, že Andrej Kiska už kandidovať nechce, je to rozhodnutie, ktoré je osobne i politicky absolútne pochopiteľné. Jednak preto, že je reč o rodine a súkromných záležitostiach, do čoho naozaj nikoho nič nie je. Ale aj preto, lebo svojou činnosťou v Prezidentskom paláci už štvrtý rok dokazuje, že jeho úmyslom nebolo kandidovať kvôli politike, ale skôr pre splnenie osobného sna.
A zatiaľ čo ho adorujú tí, ktorým stačí, keď prezident zavesí na internet zopár selfíčok, hoci inak sa mu nemusí podariť celkom nič, cynik by povedal, že možno ani nie tak splniť si sen, ako si ho kúpiť.