Trestuhodný čin

V posledný januárový deň uplynulo presne štvrťstoročie odo dňa, keď Matica slovenská slávnostne vyhlásila zbierku na národný poklad. Ten skončil podobne ako iné celonárodné zbierky: na začiatku veľká sláva, na konci márne hľadanie vinníkov za blamáž. Jasné je iba to, že z ľudí, ktorí v roku 1993 posielali do zbierky svoje úspory, rodinné cennosti či umelecké diela, niekto opäť urobil somárov.

, 16.02.2018 22:00
1

Zbierka na Maticu slovenskú zo 60. rokov 19. storočia dopadla zle, pretože po zákaze Matice sa jej finančných prostriedkov zmocnili uhorské úrady. Národná zbierka na vojnový slovenský štát z roku 1939 skončila čiastočne vo Švajčiarsku, čiastočne v Moskve, a keď sa po vojne vrátila do obnoveného Československa, rozplynula sa v celoštátnych fondoch.

Zbierka na dopravný systém Alweg, ktorá búrila vášne medzi Prahou a Bratislavou na konci 60. rokov minulého storočia, sa čiastočne vrátila darcom, čiastočne poslúžila na výstavbu základnej školy v Nemeckej.

Skrátka a dobre, zbierka, ktorá sa začne patetickými prejavmi a skončí trápnym tichom, je akosi v línii s našimi tradíciami. V prípade zbierky z roku 1993, ktorej cieľom malo byť vraj posilnenie spolupatričnosti Slovákov doma i vo svete, však nefigurujú žiadne cudzie vlády či mocnosti. O jej zmiznutie sa pekne spolupatrične postaral spolok, ktorý ju zorganizoval.

Nikomu sa nedarí viac diskreditovať vlastenectvo, ako keď dotyční kšeftujú s národnými tradíciami, kultúrou a cítením.

Vtedajší predseda Matice Jozef Markuš zbierku vyhlásil, vyzbieral a väčšinu vyzbieraných peňazí investoval do Podielového družstva Slovenské investície. Toto družstvo po troch rokoch skončilo navlas tak ako mnoho iných vytunelovaných firiem z tých čias: skrachovalo a jeho peniaze už nikdy nikto nevidel. Pravda, okrem cnostných matičných podielnikov, ktorí sa však tvárili ako svätí za dedinou: investovali, nevyšlo to, no a čo?

Po rokoch vychádza najavo, že lepší osud pravdepodobne nečakal ani na množstvo darovaných predmetov z drahých kovov. Hádky medzi Maticou a Nadáciou Matice, ktorá má v správe trezor s vyzbieranými cennosťami, o to, kto kedy trezor otváral a prečo, sú trápne a nezaujímavé. Rovnako, ako by mali byť pre verejnosť nezaujímavé všetky audity a inventúry, ktoré si matičiari robia vo vlastnej réžii. Sú totiž dôveryhodné asi tak, ako je dnes dôveryhodná Matica slovenská. Menej než málo.

Ak bude chcieť ktorýkoľvek matičiarsky činovník opäť raz niekedy v budúcnosti nariekať nad slabým národným povedomím a vlastenectvom nastupujúcich generácií a bude sa pritom snažiť ukazovať prstom tu na médiá, tu na politikov, tu na súčasnú kultúru a umenie, bude treba chytiť ho za ten prst a otočiť mu ho tak, aby ukazoval priamo na neho samého.

Nič nepodporuje cynizmus viac, ako prospechári kryjúci sa za patetické reči o svornosti a jednote. A nikomu sa nedarí viac diskreditovať vlastenectvo, ako keď dotyční kšeftujú s národnými tradíciami, kultúrou a cítením. Možno to nie je trestný čin, v každom prípade si to však nejaký trest zasluhuje.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
1 debata chyba
Viac na túto tému: #Matica slovenská #zbierka #Národný poklad