Spravodlivosť u nás kríva často na obidve nohy a v prípade osôb, ktorým sa darí kľučkovať medzi paragrafmi, rastie s jedlom chuť. Ide o veľa, a tak je možné, že strácajú akékoľvek zábrany – a neštítia sa ani takej veci, akou je vražda novinára. To na druhej strane zákonite vyvoláva otázku o charaktere nášho štátu.
Ak mala polícia na stole už niekoľko mesiacov trestné oznámenie od novinára kvôli tomu, že sa mu vyhrážali, treba sa pýtať, čo za tie mesiace urobila. Nečinnosť, podobne ako v prípadoch ohláseného domáceho násilia, ktoré sa končia smrťou, je trestuhodná.
Ak by sa potvrdilo, že vražda investigatívneho reportéra súvisela s jeho prácou, tak by šlo o bezprecedentný útok na demokraciu a slobodu tlače. V tom má premiér pravdu. Zodpovednosť však teraz leží na pleciach politikov a orgánov činných v trestnom konaní. Oni musia ukázať, že sme stále právny a nie mafiánsky štát, kde vládnu zákony a nie svojvôľa.
Táto vražda musí byť vyšetrená už len z toho dôvodu, aby sa Slovensko nezmenilo na eldorádo mafiánskych skupín, ktoré ak zostanú nepotrestané, tak budú zabíjať nevinných ľudí aj pre oveľa menej závažné veci.