Je teda zrejmé, že v slovenskej spravodajskej komunite pretrvávajú snahy monitorovať prieniky zahraničných zločineckých štruktúr na naše územie. Chýba už len čosi: dôkaz o tom, že aj naša bezpečnosť a justícia vyvíjajú pretrvávajúce snahy takýto organizovaný zločin likvidovať. A ak áno, tak dôkaz o tom, že tie snahy majú aj hmatateľné výsledky.
Nie je podstatné, či tu má SIS v prvom rade na mysli gangy z Balkánu a z Východu, ktoré si chcú takto zabezpečiť voľný pohyb po Európskej únii. V druhom rade ide aj o bandy z iných krajín EÚ, ktoré si u nás rozširujú „obchodné“ možnosti. Napríklad o kalábrijskú mafiu zvanú Ndrangheta.
Kým mafiáni nesedia vo väzení, každý, kto s nimi kedy robil biznis a dnes je v službách štátu, je verejnosti dlžný vysvetlenie.
Mafiáni si u nás môžu prísť na veľké peniaze napríklad pri vykrádaní eurofondov podvodným (ne)pestovaním rastlín na biopalivá na pôde skúpenej po zaniknutých družstvách. Drogy a obchod s ľuďmi si nechávajú na doma. U nás nosia biele goliere, zakladajú firmy, ktoré nechávajú krachovať aj s miliónmi v nesplatných dlhoch. Korumpujú miestnych potentátov a úradníkov, od ktorých potrebujú pečiatky.
Darmo sa budú premiér aj s ministrom vnútra rozčuľovať. Kým mafiáni nesedia vo väzení a nie je podrobne zdokumentovaná ich činnosť, dovtedy každý, kto s nimi kedy spoločne robil biznis a dnes je v službách štátu, je verejnosti dlžný vysvetlenie. Toto vysvetlenie je dlžný bez ohľadu na to, či mafia, o ktorej písal Ján Kuciak, naozaj stojí za jeho zabitím, alebo nie. A tiež bez ohľadu na to, či opozícia momentálne hysterizuje davy táraním nezmyslov v snahe vytĺcť zo situácie, čo sa dá. Takíto ľudia môžu totiž potenciálne znamenať pre štát miliónkrát väčšie riziko ako hocičo iné.
Zavraždenie novinára a jeho partnerky na jednej strane napovedá, že by mohlo ísť práve o mafiu. Biele goliere neznamenajú, že zabudli na svoje obvyklé spôsoby „riešenia problémov“. Na druhej strane sú však u nás už dosť dlho na to (a niektorí už aj v hľadáčiku vyšetrovateľov), aby neboli celkom neznámi. Vie sa o nich, a dokonca sa o nich už aj písalo. Nezabúdajme tiež, že aj rukami slovenských gangstrov už zahynulo dosť policajtov, úradníkov a ľudí všemožných profesií na to, aby sme mohli vylúčiť, že by niekto z nich mohol siahnuť na život novinárovi. Pre úplnosť netreba tiež zabúdať, že ešte vždy je tu aj nejaká iná ďalšia možnosť.
Na všetky otázky, zrýchlené internetové a mediálne súdy, hystérie a konšpiračné teórie však existuje len jedna dobrá protiodpoveď. Snahy štátu bojovať s organizovaným zločinom musia byť pretrvávajúce, ale aj úspešné. A nikto nesmie mať proti nim imunitu.