Verejnosť má absolútne právo dožadovať sa presných informácií o dianí v štáte a požadovať odstúpenie ktoréhokoľvek politika či ktorejkoľvek politickej strany z vlády. Keby mali francúzski vládni predstavitelia tárať o medzinárodných sprisahaniach za účelom „destabilizovať štát“ vždy, keď do ulíc francúzskych miest nabehne milión rozhnevaných ľudí, nerobili by nič iného a nekonečne by sa zosmiešnili.
Na druhej strane, ústavní činitelia majú zasa povinnosť nezabúdať, kde je vo vozidle štátu brzdový pedál. Pretože, nech to bude ako bude, havária by bola naša spoločná. Pod haváriou sa v tomto prípade, samozrejme, nerozumie obyčajný pád vlády či predčasné voľby, ale niečo, čo by sa vymykalo zákonom, ústavnosti a demokracii. Našťastie, poniektorí akoby si to už začínali uvedomovať.
Fico a Kiska buď spoločne šliapnu na brzdu, alebo pridajú plyn a zavrú oči. A potom už bude jedno, kto tlačil menej a kto viac.
Prezident Andrej Kiska napríklad určite nechce, aby sa raz o ňom mohlo hovoriť, že politický konflikt, v ktorom figuroval ako jeden z účastníkov, prerástol do nejakých násilností. Ani premiér Robert Fico nemá žiaden racionálny dôvod želať si niečo podobného. Títo dvaja buď spoločne šliapnu na brzdu, alebo pridajú plyn a zavrú oči. A potom už bude jedno, kto tlačil menej a kto viac.
Na jednej strane v Prezidentskom paláci správne zhodnotili, že ľudia ako Igor Matovič, Ľubomír Galko či Lucia Nicholsonová môžu síce efektívne stupňovať napätie a vášne, nemajú však najmenšie predpoklady pôsobiť aj opačne.
Ak má niekto prispieť k pokojnému vyriešeniu situácie, musí to byť niekto iný. Akurát, že Kiska postavil svoju vlastnú úlohu mediátora na hlavu, keď najprv oznámil záver a až potom hodlal začať rokovania, ktoré ho k nejakému záveru mali priviesť.
Fico zasa hrubo precenil svoje možnosti, keď sa spoliehal na to, že konflikt s Mostom-Híd Bélu Bugára nechá „uležať“ ako vždy predtým. Keby bol Robert Kaliňák odovzdal kľúče od ministerskej kancelárie pred týždňom, predstavitelia a poslanci Bugárovej strany by mali týždeň na strávenie svojho víťazstva.
Lenže Fico chcel zrejme pustiť Kaliňáka až celkom na poslednú chvíľu, a tak namiesto toho, aby ľuďom z Mostu-Híd už týždeň chladli hlavy, strávili ho uprostred prívalu čoraz horších podozrení, navyše s nepríjemným vedomím, že šéfovi vlády, ktorej sú súčasťou, nestoja ani za promptnú odpoveď. Nielen Fico, aj oni riešia svoju politickú budúcnosť.
Nedá sa byť upokojujúcim sprievodcom verejnosti na ceste z politickej vojny a zároveň jednou z hlavných bojujúcich strán. Práve preto si predseda parlamentu Andrej Danko dával celé dva týždne dobrý pozor na to, či vôbec a ako bude vystupovať. Pri všetkých výhradách k jeho doterajšiemu politickému pôsobeniu bola jeho ponuka na stretnutie najvyššej ústavnej trojky zatiaľ tým najpozitívnejším krokom, aký sme od niektorého verejného činiteľa od vypuknutia konfliktu zaznamenali.
Úspech takej iniciatívy však nezávisí len od neho. Dokonca takmer vôbec nie.