Koniec-koncov, takýto výsledok – nevýsledok sa dal očakávať minimálne od chvíle, keď prezident Kiska posunul svoj návrh spoločnej deklarácie médiám ešte predtým, ako sa s Dankom a Ficom stretol. A vo chvíli, keď svoj vlastný kontranávrh zverejnil premiér Fico, o tom, že sa na ničom konkrétnom nedohodnú, už nemohlo byť pochýb.
Bolo by ešte v poriadku, keby sa na rokovaní obaja navzájom usilovali toho druhého postrčiť k takému textu deklarácie, ktorý by podprahovo (a možno ani nie tak podprahovo) naznačoval ústup a priznanie viny na vystupňovaní vášní. Bolo by asi veľmi naivné očakávať dnes, že budú vo vzájomných rozhovoroch vychádzať jeden druhému v ústrety.
Pre zdravie spoločnosti je dôležitejšie, aby v čase, keď všetci šalejú, tým akomak zodpovednejším bol ten, kto má v rukách moc.
V poriadku už nie je, keď niekto vopred zverejní svoj návrh, čím ho tak trochu premení na ultimátum, a vzápätí sa rozčuľuje, že aj ten druhý vyrukoval so svojím vlastným návrhom. Navyše v situácii, keď jeden i druhý prichádzajú na rokovanie na pozvanie toho tretieho. Stretnutie ústavnej trojky predsa nezorganizoval premiér Fico ani prezident Kiska, ale predseda Národnej rady Danko… Spôsob, akým sa Kiska snaží preberať iniciatívu a zároveň si robiť alibi, je na jednej strane okatý, na druhej strane amatérsky. Dlhodobo sa nevypláca, pretože politikov zvykne skôr či neskôr dobehnúť.
O tom, čo všetko dnes dobieha Fica, by sa dali spisovať romány. Napríklad ignorovanie faktu, že Robert Kaliňák nie je nedôveryhodný preto, lebo ho osočuje Igor Matovič, no preto, lebo jeho vlastné vysvetlenia káuz a podozrení okolo jeho osoby, napriek verbálnej zručnosti, nedokážu mraky rozptyľovať, ale naopak, akurát ich viac a viac privolávajú. Kaliňákova účasť v tretej Ficovej vláde nevyvolávala otázku, prečo by to malo prasknúť, ale kedy to praskne. Čo sa presne aj stalo a najmenej zo všetkých by sa tomu mal čudovať premiér.
Ficove snahy strašiť ľudí tu Sorosom, tam dlažobnými kockami, sú práve také okaté, ako je okaté amatérstvo jeho protivníkov. Tu treba podotknúť, že v konšpiráciách i strašení ľudí predsedom vlády zdatne sekundujú niektorí jeho oponenti, ktorí šíria zvesti o chystaných policajných provokáciách a podobne. Akurát, že pre zdravie spoločnosti je dôležitejšie, aby v čase, keď všetci šalejú, tým akomak zodpovednejším a triezvejším bol ten, kto má v rukách moc. Šéfa Smeru dobieha minulosť ešte v jednom: on sám kedysi vyhlasoval, že opozícia má právo usilovať sa o pád vlády všetkými dostupnými ústavnými nástrojmi. Snaha vyvolať voľby aj pomocou tlaku verejných zhromaždení, ktorý má rozložiť vládnu koalíciu tak, aby neprežila parlamentné hlasovanie o dôvere, je ústavná aspoň tak, ako bolo ústavné Ficom vyvolané referendum o predčasných voľbách z čias druhej vlády Mikuláša Dzurindu.
Áno, mier, pokoj a ústavnosť sú dôležité. A ďalej?