Svojou pripomienkou, že síce nie je so zložením vlády spokojný na sto percent, ale Slovensko je parlamentnou demokraciou a vláde vyjadrila podporu väčšina poslancov, prezident Andrej Kiska priznal, že jeho tím v čase od utorka do stredy pozorne skúmal reakcie ústavných právnikov i médií na jeho rozhodnutie prvú Pellegriniho zostavu zhodiť zo stola en bloc.
A tak, zrejme na neľúbosť mnohých, ktorí sa už tešili na stredajšie repete utorkového fiaska, Kiska vo štvrtok vymenuje Pellegriniho za nového premiéra. Tanec na tenkom ústavnom ľade sa odkladá na neurčito.
Vlastne až tak na neurčito nie. Bude zaujímavé sledovať, ako bude prezident reagovať na ďalšie demonštrácie. Jedna vec je hovoriť verejne o potrebe odpolitizovania polície a dôsledného vyšetrovania korupcie na vysokých miestach.
Trochu iná vec by bola, keby sa po tom, čo sa rozhodol predsa len uznať parlament za oprávnený dávať vládam dôveru či nedôveru v ústavnom zmysle slova, naďalej stotožňoval s hlavnou politickou požiadavkou protestov: predčasnými voľbami. Pretože naštvaných občanov a voličov to až natoľko zaujímať nemusí, ale prezident nemôže zastávať dve pozície naraz. Tým skôr, ak zaujatím tej stredajšej prakticky, aspoň nateraz, sám vylúčil tú druhú.
Iba jedna politická sila na tomto celom virvare zatiaľ štatisticky dokázateľne získava body. Tá posledná, ktorej by mali občania veriť.
To však nie je až také podstatné. Podstatné je, že ak v slovenskej politike v súčasnosti nie je komu závidieť, je to Peter Pellegrini a jeho vládna zostava. Ich prípadné zlyhanie by mohlo mať už nedozerné následky.
Nie preto, lebo by sa Smer v ďalších voľbách definitívne potopil. Preto, lebo podľa prieskumov iba jedna politická sila na tomto celom virvare zatiaľ štatisticky dokázateľne získava body. A to je tá posledná, ktorej by mali občania veriť, že v našom štáte niečo napraví.