Súd sa podaril, cela je prázdna

, 13.04.2018 20:00

V prípade právoplatne odsúdeného a utečeného Róberta Okoličányho je všetko v najlepšom poriadku.

Dátumy sedia, rovnako sedia aj všetky paragrafy, podľa ktorých postupovala prokuratúra, súdy a policajti. Zákonnú a predpisovú idylku narúša len drobná nepríjemnosť. Gangster, o ktorom súd skonštatoval, že je nenapraviteľný, a preto by mal stráviť zvyšok života za mrežami, za mrežami nesedí.

Áno. Podľa zákona nikto nemôže byť vo väzbe bez rozsudku dlhšie ako päť rokov, a tak Okoličány čakal na rozhodnutie súdu na slobode v súlade s pravidlami. Podľa zákona súdy neoznamujú policajtom ani to, kedy vynesú rozsudok, nieto ešte, aký rozsudok to bude. Predstava, podľa ktorej mali policajti preventívne bivakovať pred Okoličányho dverami, aby nezmeškali jeho odsúdenie, tiež naráža na zákon. Zákon, ktorý by zločincova obhajoba v prípade nejakej policajnej partizánčiny nepochybne využila v jeho prospech.

Na útek zločinca do cudziny treba najmä informácie zvnútra systému. Napríklad o tom, že rozsudok už padol a polícia práve preberá príkaz na jeho zatknutie.

Zrejmé tiež je, že proces so zločineckou skupinou, ktorá celé roky vydierala, unášala a vraždila, bude asi trvať o čosi dlhšie, ako proces s nejakým nešťastníkom závislým od pervitínu, ktorého po ôsmy raz našli kradnúť v obchodnom dome. A prípad, pri ktorom treba vypočuť dvesto svedkov, pričom napokon všetko i tak stojí a padá na výpovedi jedného z gangstrov, ktorý sa rozhodol zachrániť si kožu, bude zložitejší, ako prípad zabitia v krčme po hádke pri kartách.

Tomu všetkému sa dá porozumieť. Nič z toho však nepomáha pri strávení skutočnosti, že niekto ako Okoličány dostal po právoplatnom odsúdení šancu utiecť, ktorú aj využil. To nie je útek zo Sýrie, pri ktorom niekto celkom nevinný predá všetok svoj majetok, aby mal na zaplatenie prevádzačom, riskuje cestu naprieč morom v chatrnom člne, aby napokon skončil vydaný napospas úradom krajiny, do ktorej sa dostal. Na útek zločinca s perspektívou dlhého, pokiaľ možno doživotného ukrývania sa niekde v cudzine, musia byť splnené celkom iné podmienky.

Samozrejme, treba na to veľa peňazí, podrobné plánovanie a príslušné známosti, ktoré pomôžu pri úteku i pri skrývaní. V prvom rade však na to treba informácie. Informácie zvnútra systému. Napríklad o tom, že rozsudok už padol a polícia práve preberá príkaz na zatknutie a dodanie do väzenia.

Inými slovami, i keď prehryzneme to, že súd sa s Okoličánym a spol. babral neskutočných jedenásť rokov, i keď uznáme, že polícia konala v súlade so zákonom, ba dokonca aj keby sme pripustili možnosť, že zločinec tajne spolupracoval, je nad slnko jasnejšie, že niečo fatálne zlyhalo. Takto to dopadnúť jednoducho nesmie. Ak niečo v systéme fatálne zlyháva takýmto spôsobom, musí to mať i následky. Operácia sa podarila, len pacient zomrel? Nie, tak to v tomto prípade nebolo: v systéme to smrdí korupciou, a za tú musí niekto zaplatiť. Bez ohľadu na to, či bude z Okoličányho nadosmrti lovná zver, alebo ho chytia hoci pozajtra v Užhorode.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#polícia #Okoličány #odsúdenie
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk