Tibor Gašpar musel už predpoludním vedieť, že jeho situácia je neudržateľná. Jeho vlastná tlačová konferencia nebola, spätne videné, ukážkou tvrdohlavosti funkcionára, ktorý nechce odísť. Skôr pokusom o obhajobu niekoho, kto vie, že je na odchode, ale považuje to za nespravodlivé.
Nuž ak by v štáte panovala stabilita a boli by tu len politicky podfarbené demonštrácie za odchod policajného funkcionára, naozaj by možno platilo, že jeho odvolanie by potrebovalo čisto odborné dôvody. Taká situácia však u nás nepanuje.
Tibor Gašpar musel už predpoludním vedieť, že jeho situácia je neudržateľná. Svoj odchod však za spravodlivý nepovažoval.
Po vražde, ktorá vyvolala výbuch verejného hnevu, nasledovali nevídané politické manévre, ktoré vyvrcholili pádom vlády a vymenovaním novej. Predovšetkým však tento výbuch verejného hnevu sprevádza hlboká nedôvera v štát a jeho inštitúcie, najmä v oblasti vymáhania práva a spravodlivosti. To nie je štandardná ani ľahko zvládnuteľná situácia a odmietanie jej politickej roviny by ju určite nezlepšilo.
Ak si majú Pellegrini a jeho vláda, ale najmä strany koalície, ktorá tú vládu tvorí, zachovať šancu obhajovať sa v takejto atmosfére, musia mať na svojej strane aspoň minimalistický argument: urobili sme všetko, čo sme mohli. Pravdaže, okrem sebapopretia, ktorým by bol koniec vlády a predčasné voľby. Či naozaj urobia všetko, čo sa dalo, teraz ešte hodnotiť nemožno.
Platí však, že odchodom Gašpara k tomu urobili jeden symbolický, ale politicky významný krok. Rezignácia Tomáša Druckera v tomto ohľade znamenala presne to, čo o nej povedal sám Drucker.
Nechcel odvolať Gašpara čisto z politického dôvodu, pretože by to znamenalo, že on sám prekročil hranicu technokratického manažovania rezortu a stal sa politikom. A keďže práve to nebol ochotný či pripravený urobiť, ale zároveň si uvedomoval, čo zotrvávanie Gašpara vo funkcii vyvolá, radšej rezignoval sám. Politický krok potom za neho urobil Pellegrini, ktorý už vzhľadom na svoju funkciu nemôže predstierať, že by nebol politikom. Stačilo mu na to zopár málo hodín.
Ukazuje sa, že Gašpar nie je neodvolateľný. Vzhľadom na to, kam už stihli veci zájsť, je však nepravdepodobné, že by tí, čo ešte v utorok tvrdili práve toto, neprišli zajtra s novou teóriou. Zámienku im napríklad poskytne fakt, že Gašpar neodovzdal kľúče od svojej kancelárie premiérovi rovno v utorok na tlačovke a v úrade zostane až do konca mája.
Naša pozornosť by mala byť upriamená na pravidlá: Od výberu nového policajného prezidenta až po policajnú inšpekciu. Na rozdiel od populárneho názoru totiž platí, že vládu zákona v liberálnej demokracii nezabezpečí šerif s najpresnejšou muškou, ale kvalita inštitúcií. Dobrý šerif má byť pravdaže samozrejmosťou, ale dobrá inštitúcia dokáže skrotiť alebo vypudiť aj zlého šerifa. To je to, o čo sa máme usilovať. Aj v polícii.