Téma politiky kohézie, čiže rozdeľovania významnej časti zdrojov únie tak, aby vyrovnávali rozdiely medzi regiónmi kontinentu, visí vo vzduchu už dávno. Nikoho neprekvapí, že sa pri príprave finančného rámca na roky 2021 až 2027 objaví na stole ako jedna z najhlavnejších. Otázka je, akou formou a s akým výsledkom.
Formálne dôvody pre zmeny sú jasné. Odchod Spojeného kráľovstva ochudobní rozpočet únie asi o desať percent. Doterajšie kritériá prerozdeľovania fondov navyše nezohľadňujú stav vecí presne a spravodlivo. Výpočet fondov podľa HDP na hlavu v tom-ktorom regióne ako hlavné kritérium neobstojí.
Hovorí sa preto napríklad o miere nezamestnanosti mladých či inovatívnosti regiónu a pod. Najväčším kameňom úrazu však bude ešte čosi iné. Podľa denníka Financial Times komisia uvažuje presunúť výdavky kohéznej politiky do kapitoly „súdržnosť a hodnoty“. Práve to môže mať dôsledky pre región, do ktorého patríme aj my.
Štáty, ktoré boli pre svoju polohu najviac zasiahnuté migračnými vlnami posledných rokov, potrebujú zvýšenú pomoc. Fakt, že ide práve o tie regióny, ktoré sa najťažšie spamätávajú aj z hospodárskej krízy, potrebu pomoci len podčiarkuje. Ak tvrdíme, že chceme pomáhať bez toho, aby sme sami naberali vyšší počet utečencov a imigrantov, toto je presne spôsob, ako prejaviť, že rozumieme pojmu európska súdržnosť. Mimochodom, v roku 2013 počas vyjednávania o súčasnom rozpočte to boli práve južné štáty ako Grécko a Španielsko, ktorým boli fondy významne (až o 30 percent) osekané.
Musí byť zrejmé, že sa bijeme za naše zaostávajúce regióny. Nie za Orbána či Kaczynského, ani za podvodníkov, ktorí fondy veselo vykrádajú.
Nehovoriac už o tom, akú vlnu nevôle vyvolá snaha komisie použiť pri alokovaní fondov čisto politické kritériá. Okrem toho, že celá V4 bude zrejme dostávať menej, v Poľsku či Maďarsku nepochybujú i o tom, že komisia ich chce takto potrestať za neposlušnosť. Ako sa k tomu postaví naša reprezentácia?
Vráťme sa na začiatok. Áno, Európska únia má pravdaže aj príchuť materiálneho prospechu. To by však bola iba časť pravdy: kvôli únii sme predsa roky prekopávali náš právny systém, demokratické inštitúcie, váhy a protiváhy moci. Európska únia pre nás vždy znamenala nielen tovar a služby, ale aj hodnoty. Niekedy dokonca najmä tie hodnoty. Súdržnosť nespočíva v tom, že všetci držia s nami a my s nikým.
O peniaze sa, pravdaže, treba biť. V tomto sa vyjednávania o finančnom rámci únie nelíšia od iných. Musí len byť zrejmé, že sa bijeme za naše zaostávajúce regióny. Nie za Orbána či Kaczynského, ani za podvodníkov, ktorí fondy veselo vykrádajú a popritom si obtierajú ústa o Brusel, akoby bolo svätou povinnosťou obyvateľov rozvinutejších častí kontinentu posielať nám peniaze bez ohľadu na to, čo s nimi vlastne robíme.