Prezident Andrej Kiska má právo reprezentovať krajinu aj komentovať politické dianie. Na čele štátu by mala byť autorita a vzor. Otázka však je, na aké slová má Kiska morálne právo pri jeho ekonomických kauzách, ktoré odmieta vysvetliť. Kiska opakovane hovorí, že po vražde novinára a jeho priateľky „sa úplne rozsypala dôvera ľudí v záujem a schopnosť nášho štátu zaistiť im ochranu a spravodlivosť“.
Naposledy takto narážal na nomináciu novej ministerky vnútra. Kiska ju spája s Robertom Kaliňákom a toho zase s Bašternákovými daňovými podvodmi a toho s Robertom Ficom, ktorý si v jeho firme prenajal byt.
Jedna vec je nájsť prepojenia na človeka, ktorý má daňové podvody, a druhá vec je byť podvodník. Fakty sú závažné aj pri Kiskovi. Kiskovej firme boli dokázané rozsiahle daňové podvody pri financovaní jeho poslednej predvolebnej kampane. Účtovanie peňazí pritom dohodol samotný Kiska so svojím bratom.
V každej vyspelej západnej krajine by takéto dôkazy znamenali rezignáciu politika. Kiska to navonok ustál. Jemu naklonené médiá boli k nemu zhovievavé a tak rýchlo, ako si začali pýtať zmluvy, ktoré by Kisku usvedčili, si ich aj pýtať (a aj písať o tom) prestali. Kiska zmluvy neukázal a rýchlo otočil list.
Otázka je, na aké slová má Kiska morálne právo pri jeho ekonomických kauzách, ktoré odmieta vysvetliť.
Kiska navyše moralizuje v čase, keď sú na stole závažné podozrenia o pozemkovom podvode. Kiska kúpil v roku 1999 za 1¤800 eur miliónový pozemok, ktorý bol zjavne predmetom podvodu. Keď sa teraz pôvodný majiteľ – popradský zubár – po zistení podvodu obrátil na Kisku, prezident ho odbil, že je nedbalý vlastník, aj keď ním popradský zubár v skutočnosti nie je.
Nízka cena pozemku pre Kisku a fakt, že pozemkový podvod bol zjavne pripravovaný najmenej tri roky, naznačujú, že išlo aj o daňový podvod. Kisku namáča aj to, že vedel o firmách a ľuďoch, ktoré za pravdepodobným podvodom priamo boli.
Povýšenectvo Kisku a jeho kauzy konstrastujú s tým, ako moralizuje iných. Kiska pri slovách o „rozsypanej dôvere ľudí“ v súvislosti s vraždou naznačuje zodpovednosť vlády. V skutočnosti súčasná vláda po vražde stratila asi najviac a je logické, že je v jej záujme, aby sa našiel páchateľ alebo objednávateľ a objasnil sa motív, ktorý môže byť dôležitý pre veľa vecí. To všetko je však na polícii a z nej žiadne pochybnosti o nezávislosti vyšetrovania nezazneli.
Sme svedkami dvojakého metra. Prezident má iný meter na seba a na iných. Sám nevysvetlil závažné kauzy, ale tie prehliada a ukazuje na podozrenia a kauzy iných – jeho politických súperov. Každý má právo robiť a hovoriť, čo len chce. V závislosti od funkcie však nesú politici zodpovednosť aj za to, aké dôsledky ich slová a činy v ľuďoch zanechajú. O to viac, keď každý vidí, že politik vodu káže a víno pije.