Ukazuje sa však, že udržať si svoju dôveryhodnosť pod vedením SNS bude veľmi ťažké, ak nie nemožné. Jej nominanti problémy vo zverených funkciách neriešia, ale vyrábajú. Inak to nie je ani v rezorte obrany.
Po tom, čo sa prezbrojenie armády celé roky zanedbávalo, je na jej modernizáciu vyčlenený obrovský balík peňazí – takmer 7 miliárd eur (čo je zhruba polovica príjmov štátneho rozpočtu). Z doterajšieho postupu ministerstva možno usúdiť, že to, aby prostriedky určené na modernizáciu boli minuté transparentne, koncepčne a efektívne, zostane iba zbožným prianím.
Ďalším problémom je personálna politika a zahraničnopolitická orientácia SNS. Voči predchádzajúcemu ministrovi obrany mohol mať človek výhrady, jedno mu však nemožno uprieť – bol jednoznačne prozápadne orientovaný a k personálnym výmenám dochádzalo len ojedinele.
Po tom, čo rezort obrany dostala SNS, však z ministerstva začali odchádzať odborníci s dlhoročnými skúsenosťami, ktorých postupne nahrádzajú nominanti SNS. Vrcholom je aktuálny prípad, keď skúsený generál na protest proti zlej personálnej politike ohlási odchod do civilu a nového šéfa generálneho štábu verejne označí za treťotriedneho generála.
SNS možno získa v rezorte obrany vplyv aj peniaze, no za toto jej bačovanie Slovensko v budúcnosti draho zaplatí.