Podľa pomerného množstva ľudí pod hranicou chudoby pre nízke príjmy (12,4 percenta) nie sme na tom v Európe úplne najhoršie. V ukazovateli, ktorý meria chudobu materiálnou depriváciou, čiže napríklad kvalitou bývania a životných príležitostí, rovnako nie sme na chvoste tabuľky (7,0 percenta). A čo sa týka chudoby v dôsledku veľmi nízkej pracovnej intenzity, patríme v rámci Európskej únie dokonca k veľmi dobrým krajinám (4,2 percenta).
Summa summarum, podľa celkovej miery rizika chudoby alebo sociálneho vylúčenia patríme v Európe štatisticky medzi najlepších. Od čias nárazu hospodárskej krízy v rokoch 2010 a 2011, keď bolo u nás chudobou a sociálnym vylúčením ohrozených viac ako dvadsať percent obyvateľov, sa tento počet postupne znížil na 16,3 percenta v roku 2017.
Zatiaľ čo v Bratislave sú chudobou ohrození zhruba štyria ľudia zo sto, na východe krajiny je to štvornásobok. Tu nepostačia rozprávky o lenivých nemakačenkoch
Obraz dopoly plného pohára však zakrýva nepríjemné pravdy. Chudoba a ohrozenie chudobou tvorí na Slovensku doslova ucelené zemepisné územia. Zatiaľ čo v Bratislave sú chudobou ohrození zhruba štyria ľudia zo sto, na východe krajiny je to štvornásobok. Tu nepostačia rozprávky o lenivých nemakačenkoch či ľuďoch, ktorí nie sú schopní postarať sa o seba a ktorí sa v istom množstve vyskytnú všade a v každom prostredí. Nepostačí ani spoliehať sa na „riešenie“ v podobe charity, ktorou si ľudomilní boháči čistia svedomie a robia reklamu svojim firmám.
Na Slovensku sú oblasti, kam práca jednoducho neprichádza, a keď prichádza, je tak slabo platená, že rodinám šťastlivcov, ktorí majú aspoň ju, aj tak neumožňuje plnohodnotný život. Nehovoríme tu o žiadnom prepychu: prijateľné bývanie a aspoň sem-tam dovolenka nie sú nijaké extra pôžitky. Neúplným rodinám s maloletými deťmi, ktoré patria k najohrozenejším, sotva pomôže vianočný dôchodok či študentský vlak zadarmo. Okrem toho, pre rodiny, o ktorých je reč, je prepychom aj predstava sťahovania sa za prácou, ktorú tak radi omieľajú rôzni experti od zeleného stola.
Štát, ktorý nechce pomôcť deťom z viacdetných či neúplných rodín, si bude darmo strkať na štít definície manželstva a tradičnej rodiny. Na Slovensku žijú reálni ľudia a reálne rodiny, ktoré sa na politické a kultúrne vojny môžu zvysoka vykašľať. Chudoba na Slovensku relatívne nie je vysoká, je jej však určite dosť na to, aby si žiadala viac ako pokrytecký súcit politikov, a je príliš geograficky zapuzdrená na to, aby ju bolo možné vyhlásiť za bežný štatistický jav. Pohár nášho materiálneho blahobytu a pokroku nie je dopoly plný, ale poloprázdny.