Uvidíme

Faktom je, že riadne voľby sa majú konať o dva roky. V každom prípade nie tento rok. Už len preto bolo jasné, že to bude ministerka vnútra za Smer, kto si vyberie dočasného policajného prezidenta, a bude to predseda vlády za Smer, ktorý bude za ňu i za jej nomináciu zodpovedný. Je za takýchto okolností možné, aby sa policajným prezidentom nestal niekto, koho nebude možné tak či onak nazvať „smeráckym kandidátom“?

Keď Peter Pellegrini prejavil aspoň minimálnu snahu odobriť Denise Sakovej iba takého kandidáta, na ktorého sa nebudú okamžite lepiť podozrenia, znamená to, že si uvedomuje chúlostivosť situácie. Momentálne platí, že ak táto vláda zlyhá v rezorte vnútra, zlyhá celkovo a nijaké makroekonomické čísla jej nepomôžu.

Nevieme, či bude Milan Lučanský dobrým policajným prezidentom, pretože to v tejto chvíli nevie nikto, ani on sám. Je pravda, že policajná inšpekcia, šéfovanie ktorej bolo jeho posledným doterajším angažmán, nepožíva práve najvyššiu dôveru. Nie ani tak pre inšpekciu samu, ako skôr preto, lebo podľa doterajšieho zákona podlieha ministrovi, čo by sa malo zmeniť.

Z toho však ešte nemusí automaticky vyplývať nič konkrétne proti Lučanskému. Rovnako je dosť tristné, keď mnohé z doterajších podozrení týkajúcich sa jeho kontaktov či majetkových pomerov v skutočnosti pochádzajú z tvorivých dielní vagabundov, ktorých počas svojej kariéry stihol poslať na doživotie za mreže.

Čeliac dileme, či prikladať väčšiu váhu tvrdeniam povedzme Mikuláša Černáka, alebo kompletnej previerke Národného bezpečnostného úradu, ktorou Lučanský úspešne prešiel pred pár mesiacmi, nemali by sme skrátka strácať hlavy iba pre to, akého straníckeho pôvodu je ministerka, ktorá si ho do funkcie vybrala. Inými slovami, v demokratickom štáte by mala mať otázka osobnej integrity najvyššieho šéfa polície väčšiu váhu ako informácia o tom, za akej vlády sa dostal do funkcie.

Ak na otázku, aký bude Lučanský prezident, odpovieme: „Uvidíme“, bude to vyzerať ako šalamúnske vyhováranie sa. Napokon, žijeme v čase, keď sú za dôkaz rozhľadenosti považované výkriky: „My to všetko vidíme už dopredu!“

Niekedy a niečo sa dopredu vidieť dá. Napríklad vtedy, keď na Lučanského miesto prichádzal do úvahy kandidát, ktorého zať robil biznis s Bašternákom. Ktovie, možno to bol odborne rovnako dobrý kandidát ako Lučanský. Dopredu sa však dalo vidieť, aký dojem by jeho posadenie do funkcie vyvolalo. V Lučanského prípade takúto jasnú skratku zatiaľ nevidno. Ešte stále to našťastie nie je „ktokoľvek“.