Lenže minulosť sa už nenavráti: tradiční murári na Slovensku vymierajú, murárske riady hrdzavejú, genetické stopy sa strácajú. Čo bolo predtým murovanie, dnes je montovanie pri nadnárodných bežiacich pásoch, na ktoré sme pred svetom patrične hrdí. Ktovie dokedy…
Murárovi, ktorý si rukami zarábal pri múre, by nikdy nenapadlo obmurovať sa dookola. Takéto nápady dnes dostávajú najmä politici s vysokoškolskými titulmi. A pretože čudné myšlienky obvykle neprichádzajú osamote, tá druhá znie: keď už nie múr, tak aspoň poriadny plot. Nuž, vysmievať sa z tupých múrov berlínskeho typu, na to veľa fortieľa netreba. Lenže také sofistikované múroploty, to je vám iná kvalita: zadržia neviditeľne, oddelia nezistiteľne, ošklbú nemilosrdne.
Keď treba, aj zahlušia, samozrejme nehlučne. Nedrobia sa pod dažďom, nehrdzavejú, natierať nepotrebujú. A vždy dobre vyzerajú – zvonku. Vedia sa prestrojovať a premiestňovať cez počítač. Vlastne ide o aplikáciu najmodernejších technológií v praxi, špičkové výrobky na kľúč, a tým kľúčom je bankové konto.
Slováci nie sú naozajstní murovači (našťastie), ale ani múroborci. Praktizujeme úžitkové murovanie: k poriadnemu domu predsa patrí múr či aspoň plot. Múr ako fyzická ochrana majetku a súkromia, ako vymedzenie vlastníctva v priestore, ako vonkajší znak materiálneho dostatku – to je v našich končinách zrozumiteľné, takmer nevyhnutné, a nikto s tým nepohne. No a ešte existujú mnohotvárne a záhadné múry v hlavách, ktoré je vždy jednoduchšie en bloc odsúdiť, ako sa nimi seriózne zaoberať. To však už je o inej murárčine.