Na jednej strane sa tak pokúša vyhnúť obvineniu z porušenia pravidiel Svetovej obchodnej organizácie – čo sa mu môže, no nemusí podariť. Na druhej strane však takto nepriamo označuje za ohrozenie národnej bezpečnosti USA svojich najbližších spojencov.
Práve tento druhý aspekt Trumpovej obchodnej politiky sa môže nakoniec ukázať ako najdôležitejší. Hroziaca obchodná vojna medzi EÚ a USA má, samozrejme, svoje ekonomické dosahy, no tie politické sú hlbšie. Transatlantická roztržka sa prehlbuje, a to môže viesť k reálnemu ohrozeniu bezpečnosti všetkých, na rozdiel od toho, o ktorom hovorí Trump.
Nie, v dlhodobom horizonte nielenže obchodnú vojnu nemožno vyhrať ľahko, no takú vojnu nemožno vyhrať vôbec.
Ako si všímajú americké médiá, Trump sa očividne inšpiruje merkantilistickým pohľadom na svet. Podľa neho je medzinárodný obchod hra s nulovým súčtom: ak spolu obchodujú dve krajiny, jedna musí vždy „vyhrať“ a jedna „prehrať“. Neexistuje možnosť, že by bol vzájomný obchod pre obe strany súčasne výhodný. Tarify majú zabezpečiť, aby tí druhí svojimi tovarmi nepoškodzovali našu vlastnú schopnosť vyrábať a predávať rovnaké tovary.
Okrem toho, že takýto pohľad je najlepšou cestou k obchodným a postupne aj horúcim vojnám, Trumpov prístup má ešte jednu zásadnú slabinu. Aj merkantilisti totiž vedeli, že clá majú zmysel vtedy, keď sú uvalené na finálne produkty. Trump však v mene ochrany amerického oceliarstva poškodzuje americký priemysel, pre ktorý sú oceľ a hliník len vstupnými komponentmi. Napríklad automobilky, ktoré zamestnávajú o dosť viac ľudí ako oceliarne.
Európska únia, Kanada i Mexiko teraz, pochopiteľne, zvažujú recipročne uvaliť clá na vybrané americké produkty. Kentucký bourbon je farbistý príklad, Američanov však môžu ešte viac zabolieť clá napríklad na motocykle, potravinárske výrobky a odevy (texasky). Nie, v dlhodobom horizonte nielenže obchodnú vojnu nemožno vyhrať ľahko – ako to vo svojich tweetoch ľahkovážne predosiela americký prezident. Takú vojnu nemožno vyhrať vôbec.
Logicky nie je možné, aby všetci naraz dosahovali obchodný prebytok. Paradoxne však platí, že všetci naraz môžu byť obchodnou vojnou poškodení. Ak nie vo forme záporného salda obchodu, potom vo forme stagnácie celých sektorov a ohrozenia množstva pracovných miest.
Spojenci USA sa ešte nestihli prispôsobiť roztržke ohľadom jadrového dohovoru s Iránom, a na stole je ďalší vážny problém. Mnohí uvádzajú, že Trumpove ochranárske opatrenia voči spojencom sú v niektorých ohľadoch ešte tvrdšie, ako tie, ktoré zavádza voči Číne. Na rozdiel od transatlantických spojencov, ktorí si posledné dva roky vzájomne strieľajú do nôh, Čína však fundamentálne ohrozená nebude. Naopak, jej moc môže ďalej rásť, a to aj zásluhou nepochopiteľne krátkozrakej politiky amerického prezidenta.