Rozčuľujúci údiv

, 18.06.2018 08:00

Naše ozbrojené sily si vzorne plnia svoje záväzky v Severoatlantickej aliancii. Keď ministerstvo obrany pod vedením Petra Gajdoša za SNS nakupuje jednu položku za druhou, robí to v najvyššom záujme technicky inovovať naše vojsko. Všetko je transparentné a v intenciách hesla „najvyššia hodnota za čo najmenej peňazí“… Ibaže by to tak celkom nebolo.

Ibaže by všetky tie rozprávky potentátov SNS o vzornom ministerstve nedokázali prekryť pochybnosti o tom, ako sa míňajú miliardy eur v krajine, v ktorej sa inak všetci handrkujú o každý milión na školy, nemocnice či nebodaj pomoc sociálne odkázaným.

Keď musia všetky rezorty dopodrobna vysvetľovať každý cent, ktorý minú na niečo, čo by malo ľuďom pomáhať, otvorenosť je to najmenšie, čo majú právo ostatní očakávať od armády.

Aj v prípade ministerstva obrany pochopiteľne platí, že opozícia často útočí iba preto, aby dávala o sebe vedieť. Lenže potom rovnako pochopiteľne musí platiť i to, že z faktu, že na Gajdošov rezort útočia známe opozičné mená, nijako ešte nevyplýva, že je rezort bez poškvrny.

Vôbec sa nemusíme hlbšie zapodievať výrokmi Ľubomíra Galka či Milana Krajniaka, ktorý po ohnivých obvineniach na adresu Gajdoša pre čudný nákup transportérov odrazu otočil a uznal, že to nakoniec až taká katastrofa byť nemusí. Nákupy transportérov, nových radarov, ale do istej miery aj stíhačiek totiž majú spoločnú jednu nepríjemnú vec.

Sú to nákupy buď celkom bez súťaže alebo v rámci „súťaže“, o ktorej verejnosť nesmie vedieť až dovtedy, kým nie je rozhodnutá. A ešte i potom majú aktéri široké pole možností schovávať sa za vojenské či technologické tajomstvá a podobne.

Slovensko-fínsky joint-venture na výrobu obrnených vozidiel sa môže naozaj ukázať ako rozumný podnik. Rovnako radary i nákup stíhačiek, podrobnosti ktorého by sme sa teoreticky mali dozvedieť už do konca tohto mesiaca. Nikto, ani Gajdoš a ani šéf strany, ktorá ho nominovala, Andrej Danko však nemôžu tvrdiť, že tieto nákupy sú transparentné. Nemôžu sa preto rozhorčovať nad drzosťou tých, čo by radi vedeli už vopred, prečo nebolo možné napríklad pri spomenutých radaroch za tri roky vypísať a vyhodnotiť súťaž, prečo bolo užitočné tajiť rokovania s fínskou stranou v podstate ešte skôr, ako boli oficiálne odobrené našou exekutívou, a podobne.

Zmienka o nemocniciach či školách nie je nijakou demagógiou tam, kde zákony nútia školy vypisovať verejné súťaže pomaly ešte i pred doplnením zásob školskej kriedy a kde sú i lekárske izby v mnohých nemocniciach a zdravotníckych zariadeniach nočnými morami okresných hygienikov. Nič demagogické nie je na tom pripomenúť, že keď musia všetky rezorty dopodrobna vysvetľovať každý cent, ktorý minú na niečo, čo by malo ľuďom pomáhať, otvorenosť je to najmenšie, čo majú právo ostatní očakávať od armády. Mimochodom, práve tak ako od polície. Rozčuľujúce teda nie sú podozrenia voči počínaniu SNS v rezorte obrany. Rozčuľujúci je údiv jej predstaviteľov nad tým, že také podozrenia môžu vznikať.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#ministerstvo obrany #nákup vojenskej techniky #Peter Gajdoš
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
24,99
Perla Ruža Color

Perla Ruža Color

34,99
Rozeta

Rozeta

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk