V polčase nič nové

, 22.06.2018 20:00

Fakt, že podľa rozličných prieskumov by vládna koalícia zhruba v polovici riadneho volebného obdobia nemala v Národnej rade väčšinu, neprekvapuje. Problémom je, že aspoň ako-tak slušnú vládu by momentálne nezostavil nikto. I keď niektorí by rôzne divoké možnosti radi práve takto prezentovali.

Floskula o tom, že popularita každej vlády býva najnižšia v polovici volebného obdobia, nie je celkom nesprávna. Hoci každá vláda je iná, „únava materiálu“ v strede obdobia je viditeľná takmer vždy. Smer by napríklad v roku 2014 nezostavil jednofarebnú vládu, hoci dva roky po voľbách mal pred najúspešnejšou opozičnou stranou ešte stále dvojciferný náskok. No a ak by sme voľby 2012 považovali za akýsi náhradný prieskum preferencií v polčase riadneho termínu rozpadnutej vlády premiérky Ivety Radičovej, výsledok by bol ešte zrejmejší.

Aj keby nebolo tohtoročného marca, koalícia Smer – SNS – Most-Híd by dnes nevyzerala ako istá stávka na voľby 2020. Kríza vlády, ktorú pred rozpadom zachránil len odchod Roberta Fica, samozrejme, situáciu pre tieto strany skomplikovala, nebola však takým výrazným faktorom, ako by sa mohlo zdať.

Všemožné prieskumy totiž ukazujú jedno: Fico a spol. nezvládnutím situácie po tragédii Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej koaličnú vládu určite v očiach voličov poškodili, lenže voliči nemajú na výber. Koalícia, ktorá by beztak v polovici obdobia neprekonávala rekordy v popularite, stratila, ale opozícia nezískala. Aspoň nie opozícia, aká by bola schopná zostaviť aspoň teoreticky demokratickú a predvídateľnú vlá­du.

Víťazoslávne vyhlásenia Richarda Sulíka o tom, ako by bol schopný zostaviť vládu bez kotlebovcov, sú asi také upokojujúce, ako je upokojujúci fakt, že v tábore Igora Matoviča na každých päť vykoľajencov pripadá nejaká tá Biela vrana, ktorá má byť zárukou, že s demokraciou bude všetko v poriadku. Nebude.

Nie je problém, keď vláda či Smer samotný zaslúžene strácajú hlasy. Problém je, kto ich berie.

Biele vrany totiž po čase akurát hlasujú vedno s vykoľajencami. Zostáva, pravdaže, ešte Sme rodina. To je to zoskupenie, ktoré je prinajlepšom ideovou a kultúrnou predsieňou ĽS NS, v horšom prípade rovno jej „prípravkou“.

Eurofondy a ich zlé využívanie, či rovno vykrádanie, patria plným právom medzi vážnejšie kritické výhrady voči vláde Smeru, SNS a Mostu-Híd: či už ide o cesty, obce alebo farmárov. Pri predstave, ako sa kdesi na poradách SaS – OľaNO – Sme rodina formuluje dobrá a zodpovedná európska politika, však človek nevie, či sa má smiať, alebo plakať. A to nie je strašenie, ale realita, ktorá číha hneď za rohom.

Nie je problém, keď vláda či Smer samotný zaslúžene strácajú hlasy. Problém je, kto ich berie. A to u nás veru zatiaľ nie sú ani nové mediálno-politické projekty, ktoré sa hlasno radujú s každej desatinky, ktorá ich približuje k magickej hranici päť percent, ani tá časť opozície, ktorú možno nazvať príčetnejšou. Je to extrém, ktorému akoby všetko hralo do karát. Vládne prešľapy, opozičná impotencia i medzinárodné súvislosti.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#prieskum #Politika #komentár
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
24,99
Perla Ruža Color

Perla Ruža Color

34,99
Rozeta

Rozeta

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk